Nukleozidmonofosfát

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Nukleozidmonofosfáty sa skladajú z dusíkatej báze, ribózy a jednej fosfátovej skupiny. Deoxynukleozidmonofosfáty vyzerajú podobne, alebo namiesto ribózy obsahujú deoxyribózu.

Nukleozidmonofosfáty[1] alebo NMP sú biomolekuly zložené z dusíkatej báze, sacharidu ribózy a jedného fosforečnanového aniónu naviazaného na 5' uhlík ribózy. Spolu s nukleoziddifosfátmi (NDP) a nukleozidtrifosfátmi (NTP) tvoria nukleotidy.[2] Ak je sacharidovou zložkou deoxyribóza (ribóza bez 2'-OH skupiny), označujú sa ako deoxynukleozidmonofosfáty (dNMP), ktoré patria medzi deoxyribonukleotidy (deoxynukleotidy).

Báza[upraviť | upraviť zdroj]

NMP môžu obsahovať rôzne báze, ktoré potom určujú biochemický význam daného NMP.

Báza Nukleozidmonofosfát Deoxyukleozimonofosfát
purínová adenín adenozínmonofosfát (AMP) deoxyadenozínmonofosfát (dAMP)
guanín guanozínmonofosfát (GMP) deoxyguanozínmonofosfát (dGMP)
hypoxantín inozínmonofosfát (IMP) deoxyinozínmonofosfát (dIMP)
xantín xantozínmonofosfát (XMP) deoxyxantozínmonofosfát (dXMP)
pyrimidínová uracil uridínmonofosfát (UMP) deoxyuridínmonofosfát (dUMP)
cytozín cytidínmonofosfát (CMP) deoxycytidínmonofosfát (dCMP)
tymín 5-metyluridínmonofosfát (m5UMP) tymidínmonofosfát (dTMP)

Špeciálnymi NMP sú cyklické NMP (cNMP), ktoré obsahujú dve väzby medzi fosfátom a sacharidom.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

NMP vznikajú niekoľkými spôsobmi. Primárnym spôsobom je priama syntéza v metabolizme purínov i pyrimidínov. V prípade purínov vznikajú priamo ako nukleozidmonofosfáty, konkrétne najprv vzniká inozínmonofosfát (IMP), ktorý sa potom premieňa na ostatné purínové NMP.[3] V prípade pyrimidínových NMP vzniká najprv orotát, ktorý sa premieňa na orotidínmonofosfát (OMP) a ten sa potom premieňa na uridínmonofosfát (UMP). Z UMP vznikajú ostatné pyrimidínové NMP.[3]

Alternatívne vznikajú NMP v reakcii hydrolýzy NTP a NDP, pri ktorej sa uvoľnujú pyrofosfát alebo fosfát. NDP a NTP vznikajú fosforyláciou NMP, takže tento spôsob je skôr obnovou NMP než vznikom. NTP majú však významne väčší biochemický význam, pretože sa v bunke využívajú ako zdroj energie na poháňanie chemických reakcií a na mnohé iné procesy.[4]

Biochemický význam[upraviť | upraviť zdroj]

RNA a DNA[upraviť | upraviť zdroj]

NMP a dNMP sú monomérne jednotky nukleových kyselín RNA a DNA.[5][6] V procese syntézy RNA (transkripcii) a syntézy DNA (replikácie) sa však využívajú (deoxy)nukleozidtrifosfáty, z ktorých sa štiepi pyrofosfát. Práve štiepenie pyrofosfátu sa využíva ako zdroj energie, ktorý poháňa túto energeticky náročnú reakciu.

Liečivá ako analógy NMP[upraviť | upraviť zdroj]

Mnohé lieky majú štruktúru podobnú NMP a fungujú teda ako ich analógy. Medzi purínové analógy patrí napríklad fludarabín,[7] medzi pyrimidínové analógy patrí napríklad cytarabín.[8] Tieto lieky sú často podávané v podobe nukleozidov, ktoré sa následne fosforylujú, čím sa premieňajú na aktívnu podobu lieku. Keďže majú podobnú štruktúru, ale nedokážu plniť tú istú úlohu, inhibujú niektoré enzýmy a tak zastavujú alebo spomaľujú niektoré bunkové procesy.

Regenerácia NDP a NTP[upraviť | upraviť zdroj]

Štiepením fosfátových skupín z NTP a NDP vzniká veľké množstvo energie, ktoré sa v mnohých biochemických procesoch využíva ako pohon danej reakcie. NMP však nemajú makroergickú väzbu, takže je nutné ich premeniť na vysokoenergetické NDP a NTP, aby bolo možné ich znovu použiť. Premena NMP spočíva v postupnej fosforylácii. Z NMP najprv vznikajú NDP, ktoré sa následne premieňajú na NTP.[9] Ako zdroj fosfátu v tomto prípade slúžia ostatné NTP, napr. v reakcii

GMP + ATP ⇌ GDP + ADP

je zdrojom fosfátu ATP. Zdrojom fosfátu je zvyčajne ATP, ktoré samo vzniká z ADP v oxidatívnej fosforylácii pomocou ATP syntázy.[10] U rastlín potom môže ATP vznikať i pomocou fotofosforylácie.[10]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. DELSTRIGO 100 MG/300 MG/245 MG FILMOM OBALENÉ TABLETY tbl flm 30x100 mg/300 mg/245 mg (fľ.HDPE) - SPC [online]. www.liekinfo.sk, [cit. 2022-08-12]. Dostupné online.
  2. ŠKÁRKA, Bohumil; FERENČÍK, Miroslav. Biochémia. 3. vyd. [s.l.] : [s.n.], 1992. ISBN 80-05-01076-1. S. 109, 114, 374.
  3. a b VOET, Donald. Biochemistry. Hoboken, NJ : John Wiley & Sons, 2011. (4th edition.) Dostupné online. ISBN 978-0-470-57095-1.
  4. WEINSCHENK, Lina; MEIER, Chris. Chemical Syntheses of Nucleoside Triphosphates. Hoboken, NJ, USA : John Wiley & Sons, Inc., 2013-02-15. DOI: 10.1002/9781118498088.ch5. Dostupné online. ISBN 978-1-118-49808-8. DOI:10.1002/9781118498088.ch5 S. 209–227. (po anglicky)
  5. EMBL-EBI. RNA | Biomacromolecular structures [online]. [Cit. 2022-08-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. EMBL-EBI. DNA | Biomacromolecular structures [online]. [Cit. 2022-08-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. Purine Analogues. Bethesda (MD) : National Institute of Diabetes and Digestive and Kidney Diseases, 2012. PMID: 31643909. Dostupné online.
  8. Pyrimidine Analogues. Bethesda (MD) : National Institute of Diabetes and Digestive and Kidney Diseases, 2012. PMID: 31643917. Dostupné online.
  9. DING, Yi; OU, Ling; DING, Qingbao. Enzymatic Synthesis of Nucleoside Triphosphates and Deoxynucleoside Triphosphates by Surface-Displayed Kinases. Applied Biochemistry and Biotechnology, 2020-04, roč. 190, čís. 4, s. 1271–1288. Dostupné online [cit. 2022-08-12]. ISSN 0273-2289. DOI10.1007/s12010-019-03138-3. (po anglicky)
  10. a b MCKINLAY, James B.; COOK, Gregory M.; HARDS, Kiel. Chapter Four - Microbial energy management—A product of three broad tradeoffs. Zväzok 77. [s.l.] : Academic Press, 2020-01-01. DOI: 10.1016/bs.ampbs.2020.09.001. Dostupné online. DOI:10.1016/bs.ampbs.2020.09.001 S. 139–185. (po anglicky)