Vodné dielo Slatinka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Vodné dielo Slatinka je plánované vodné dielo na rieke Slatina medzi mestom Zvolen a obcou Zvolenská Slatina. Výstavba počíta so zatopením plochy 2,66 km², vrátane osady Slatinka, ktorá je v súčasnosti časťou obce Zvolenská Slatina.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Vybudovanie vodného diela Slatinka sa plánuje od roku 1954, keď bolo dielo popísané v 1. Štátnom vodohospodárskom pláne z 1954. Tento plán počíta s vybudovaním 3 nádrží: akumulačná nádrž Slatinka, vyrovnávacia nádrž Môťová pri Zvolene a nárazová nádrž Veľké Kozmálovce. Nádrž Môťová bola vybudovaná v rokoch 1953-1958, nádrž Veľké Kozmálovce v 1985-1988.[1]

Vodohospodárska výstavba, š.p. pripravuje výstavbu od 80. rokov 20. storočia. Počas prípravy projektu došlo k odkúpeniu časti pozemkov, ktoré mali byť zatopené. V roku 1989 bola príprava pozastavená z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Z toho dôvodu stratilo územné rozhodnutie platnosť.[1]

V 1996 vydalo Ministerstvo životného prostredia SR súhlasné stanovisko k posúdeniu vplyvov na životné prostredie z roku 1994. Ministerstvo výstavby a verejných prác SR v roku 1997 potvrdilo potrebu výstavby.[1] V rokoch 1999-2001 bola časť obyvateľov vysťahovaná[1] a boli zbúrané 2 domy.[2]

V roku 2007 bolo vykonané nové posúdenie vplyvov na životné prostredie, ktoré Ministerstvo životného prostredia schválilo v 2009.[1]

Plány na výstavu sa výraznejšie obnovili v roku 2013. V máji dostali niekoľkí nájomníci (10, neoficiálne 15) výzvu na vysťahovanie sa do dvoch týždňov s odôvodnením život ohrozujúceho stavu budov. Pôvodne nemali možnosť nahliadnuť do posudku statika ani možnosť na opravu budov na vlastné náklady.[2] Onedlho Vodohospodársky podnik začal komunikovať ohľadom opráv daných budov.[3]

Územné konanie k návrhu na výstavbu Slatinky bolo zastavené 23. októbra 2013 lebo navrhovateľ projektu nepredložil stavebnému úradu súhlasy príslušných orgánov ochrany prírody a krajiny.[4]

Účel[upraviť | upraviť zdroj]

Deklarovaným účelom vodného diela je nadlepšovanie prietoku Hrona. Ďalšími účelmi je protipovodňová ochrana, výroba elektrickej energie a rekreácia. Ako predpokladaný významný odberateľ vody sú Vodohospodárskym podnikom uvádzané atómové elektrárne Mochovce,[1] ktoré však túto potrebu viackrát odmietli.

Zo začiatku sa plánovalo využiť zadržanú vodu pre rýchlo sa rozvíjajúci priemysel.

Technické parametre[upraviť | upraviť zdroj]

  • Plocha povodia - 412,69 km²
  • Qa toku Slatina - 3,355 m³/s
  • Celkový objem - 26,579 mil m³
  • Kóta dna nádrže - 299 m n. m.
  • Návrhová horná hladina MVE - 329 m n. m.
  • Návrhová dolná hladina MVE - 302 m n. m.
  • Návrhový prietok MVE - 2x4,4 m³/s
  • Návrhový výkon turbíny - 1 037 kW
  • Priem. ročná výroba - 6 804 MWh
  • Max. prevádzková hladina Mz - 331 m n. m.
  • Min. vodohospodárska hladina - 301 m n. m.
  • Zatopená plocha pri Mz - 2,66 km²
  • Kóta koruny hrádze - 333 m n. m.
  • Dĺžka koruny hrádze - 250 m
  • Max. výška hrádze - 34 m

Kontroverzia[upraviť | upraviť zdroj]

Príprava stavby vyvoláva kontroverzie vo viacerých oblastiach. Medzi aktívnych odporcov vodného diela patrí Združenie Slatinka.

Plány narušili život v osade Slatinka, ktorá má byť podľa plánov zatopená. V osade bola nariadená stavebná uzávera a obyvatelia si nemôžu pristavovať svoje obydlia ani stavať nové budovy, rekonštrukcia je obmedzená. V obci bola zrušená pošta, obchod a autobusové spojenie. Viacerí obyvatelia predali Vodohospodárskemu podniku svoju domy a pozemky a boli presťahovaní do neďalekej Zvolenskej Slatiny. Viacerí obyvatelia momentálne žijú v pôvodne svojich domoch ako nájomcovia, pričom už prvý rok zaplatili za nájom vyššiu sumu než za akú pozemky predali.

V roku 2010 bola cena výstavby vodného diela odhadovaná na 86 miliónov eur. Vodohospodársky podnik, ako projektant projektu, nemôže také finančné prostriedky poskytnúť, čo v minulosti už spôsobilo odklad projektu. Jedným zo zdrojov financií majú byť podľa plánu eurofondy. Jednou z kritizovaných častí financovania je, že súkromní odberatelia vody by na stavbu nemali finančne prispieť. Napriek tomu práve oni svojím odberom vody spôsobujú nižší prietok Hrona, čo je hlavným deklarovaným dôvodom stavby.

V oblasti Zvolena sú kvôli vodnej nádrži Môťová a sútoku Hronu a Slatiny časté hmly. Ďalšia rozľahlá vodná plocha by spôsobila ich zvýšený výskyt v oblasti, čo by mohlo nepriaznivo ovplyvniť prevádzku neďalekého letiska Sliač.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f Informácia o pripravovanej výstavbe vodného diela Slatinka []. Bratislava : Vodohospodárska výstavba, š.p., marec 2010, [cit. 2013-05-25]. Dostupné online. : [1].
  2. a b VRAŽDA, Daniel. V Slatinke idú pre priehradu opäť búrať domy [online]. Petit Press, 2013-05-13, [cit. 2013-05-25]. Dostupné online.
  3. VRAŽDA, Daniel. Slatinke ešte dajú šancu opraviť domy na mieste plánovanej priehrady [online]. Petit Press, 2013-05-22, [cit. 2013-05-25]. Dostupné online.
  4. KLIMENTOVÁ, Mária. Rozhodnutie o zastavení územného konania k návrhu na umiestnenie stavby pod názvom: Vodné dielo Slatinka [online]. Obec Zvolenská Slatina, spoločný obecný úrad - odbor stavebnej správy, 2013-10-23, [cit. 2013-10-23]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°33′16″S 19°12′41″V / 48,5545°S 19,2114°V / 48.5545; 19.2114