Zvolenská Slatina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°33′41″S 19°15′36″V / 48,561389°S 19,260000°V / 48.561389; 19.260000
Zvolenská Slatina
obec
Rímsko-katolícky kostol - Zvolenská Slatina.jpg
Kostol Povýšenia sv. Kríža
Zvolenská Slatina - erb obce.jpg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Zvolen
Región Podpoľanie
Rieka Slatina
Nadmorská výška 328 m n. m.
Súradnice 48°33′41″S 19°15′36″V / 48,561389°S 19,260000°V / 48.561389; 19.260000
Rozloha 45,94 km² (4 594 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 847 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 61,97 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1332
Starosta Mária Klimentová[3] (nezávislá)
PSČ 962 01
ŠÚJ 518972
EČV ZV
Tel. predvoľba +421-45
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Zvolenská Slatina
SNP 370/19
962 01 Zvolenská Slatina
E-mailová adresa poslať email
Telefón 045 / 539 42 12
Fax 045 / 539 42 37
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Zvolenská Slatina
Webová stránka: www.zvolenskaslatina.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Zvolenská Slatina (nem. Großslatina, maď. Nagyszalatna, do roku 1927 Veľká Slatina) je obec na Slovensku v okrese Zvolen.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vo Zvolenskej kotline v doline Slatinského potoka, čo je pravobrežný prítok Slatin, leží dedina Zvolenská Slatina (Sancta Crux de Solio 1332, Salathna 1393, Welka Slatina 1808). Archeológovia v dedine našli žiarové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Slatina sa spomína (1332) ako obec slobodníkov, lebo tu žili kráľovskí poľovníci a bola tu kuriérska a strážna služba panstva Vígľaš. Od 17. storočia sa Welká Slatina rozrástla na mestečko. Postavili tu protitureckú pevnôstku (16. a 17. stor.), ale napriek tomu obec zažila veľa prepadov a Turkom bola poplatná od 1584 do 1668, teda takmer storočie. Ľudia sa živili poľnohospodárstvom a cez zimu remeslami, najmä kožušníctvom, ale aj obchodom s obilím. Počas prvej ČSR sa z dediny odsťahovalo pomerne veľa obyvateľov. Počas SNP, najmä v októbri 1944 tu bolo veliteľské povstalecké stanovisko II. čs. paradesantnej brigády.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predsavanou vežou z roku 1784. Veža bola ku kostolu pristavaná v roku 1816. Pôvodne klasicistická stavba bola upravená v roku 1923 v duchu štylizovanej neogotiky. Okná na lodi sú dekorované neogotickými supafenestrami, pod rímsou sa nachádza vlys so vzorom oslích chrbtov. Na veži sa nachádzajú lizénové rámy, vlysy, polostĺpy, helmica je ihlancová. V interiéri sa nachádza z troch strán obiehajúca protestantská empora. Oltárny obraz z roku 1886 zobrazuje Ukrižovanie. Kazateľnica pochádza z konca 19. storočia.[4]
  • Rímskokatolícky kostol Povýšenia svätého Kríža, jednoloďová klasicistická stavba na pôdoryse latinského kríža s pravouhle ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1787. Kostol stojí na mieste staršej stredovekej stavby. Zariadenie kostola je z 20. storočia, nahádza sa tu obraz Kristus na kríži od J. Hermanna z roku 1872 a v podveží náhrobná doska z roku 1722.[5]
  • Súbor ľudových stavieb, z ktorých je pamiatkovo chránená sýpka (Malá strana č. 2), murovaná stavba z druhej polovice 19. storočia[6], ľudový dom (Malá strana č. 10), murovaná obdĺžniková stavba z roku 1929 či ľudový dom s hospodárskou časťou (časť Sebechov č. 9) z roku 1880.

Tradície[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je dlhoročná tradícia slávnej bryndziarne. V dedine je pamätná tabuľa Terézie Vansovej s bustou od Národného umelca Jána Kulicha, pamätná tabuľa J. Ďatla, galéria Jána Kulicha a park Jána k. Ešte v 20. storočí tu bolo významné stredisko výroby fujár, píšťal a flautičiek, zo známych výrobcov spomeniem P. Mudráka J. Výbocha a P. Cibuľu. Veľkej obľube sa tešila cimbalová hudba. Jedinečné majstrovstvo v štýlovej interpretácii ľudovej hudby dosiahol rodák Rinaldo Oláh.


Galéria Jána Kulicha. Od roku 2015

sprístupňuje dielo sochára – národného umelca prof. Jána Kulicha. Prezentuje ho postupne, v jednotlivých tematických okruhoch - osobnosti a symboly ľudových tradícií, historické a dejinné udalosti, rodina a priatelia, hudobné motívy, osobnosti národnej kultúry.

http://www.galeriajanakulicha.sk/


Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Zvolenská Slatina- Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  5. Zvolenská Slatina- Kostol Povýšenia svätého Kríža [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]