2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR

Príslušníci štábu brigády, 10. októbra 1944 počas bojov pri Žiari nad Hronom. V strede škpt. Karel Hlásný (1911-1982), vpravo plk. Vladimír Přikryl.

2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR bola česko-slovenská exilová vojenská jednotka v Sovietskom zväze. Väčšinu jej mužstva tvorili bývalí príslušníci 1. pešej divízie (bývalá Rýchla divízia), ktorí boli 30. októbra 1943 pri Melitopole zajatí sovietskymi vojskami. Jednotka sa zúčastnila na karpatsko-duklianskej operácii aj bojov v Slovenskom národnom povstaní.

Vznik

Dňa 30. októbra 1943 bolo pri Melitopole jednotkami Červenej armády zajatých 2 091 vojakov, 38 poddôstojníkov, 4 rotmajstri a 42 dôstojníkov slovenskej 1. pešej divízie. S výhľadom na zamýšľané povstanie na území Slovenska padlo 13. decembra 1943 rozhodnutie vytvoriť z týchto vojakov ucelenú vojenskú jednotku - paradesantnú brigádu.

Dňa 22. apríla 1944 po záverečnom vojenskom cvičení 2. čs. paradesantnej brigády odovzdal bojovú zástavu gen. Heliodor Píka veliteľovi brigády pplk. Vladimírovi Přikrylovi, náčelníkovi štábu brigády škpt.gšt. Vilémovi Sacherovi a náčelníkovi operačného oddelenia brigády kpt. Karlovi Hlásnému.

Jadrom budúcej elitnej formácie sa okrem spomenutých slovenských vojakov zajatých pri Melitopole mali stať aj vojaci 1. roty 21. motorizovaného pluku Rýchlej divízie vrátane ich veliteľa npor. Pavla Marcelyho. Problémom však bol zúfalý nedostatok vyšších dôstojníkov. V prípade dostupných 47 slovenských dôstojníkov šlo o tzv. záložníkov nižších hodností, ktorí však nemali paradesantný výcvik a chýbali im aj skúsenosti s výsadkovými operáciami. Cennou posilou sa preto stali česko-slovenskí dôstojníci, prevelení z Británie k česko-slovenským jednotkám v ZSSR. Bol medzi nimi škpt. gšt. Vilém Sacher, ako jeden z prvých česko-slovenských dôstojníkov odvelených do ZSSR. Vilém Sacher bol pôvodne delostrelecký dôstojník, no v Británii absolvoval výcvik parašutistov ako aj stáž u britskej výsadkovej divízii. A práve Sacher obdržal 9. januára 1944 hlavnú úlohu - z dobrovoľníkov sformovať elitnú jednotku.

V prvých januárových dňoch roku 1944 boli slovenskí vojaci presunutí do Jefremova, kde sa nachádzal Náhradný prápor a výcvikové stredisko. Tu boli doplnení najmä Rusínmi z Podkarpatskej Rusi, Volynskými Čechmi a slovenskými partizánmi zo sovietskych partizánskych jednotiek. Dňa 20. januára 1944 dostala jednotka oficiálne názov 2. česko-slovenská samostatná paradesantná brigáda v ZSSR. Jej veliteľom bol menovaný podplukovník Vladimír Přikryl. Následne začala jednotka v Jefremove realizovať tvrdý 4 mesiace trvajúci parašutistický výcvik. Vojaci cvičili za pomerne ťažkých poveternostných podmienok ruskej zimy, Jefremovo bolo navyše ťažko zasiahnuté vojnou a z veľkej časti zničené. Absolvovali pri tom 13 559 cvičných zoskokov, počas ktorých zaznamenali len 1 smrteľný úraz a 176 menších nehôd.

V utorok 15. apríla 1944 o 2.00 hod. bol Vilém Sacher zobudený službukonajúcim dozorným jednotky. Mal neodkladný telefonát z Moskvy. Volal zástupca veliteľa moskovského vojenského okruhu gen. Viktor Cyganov, ktorý mal na starosť predovšetkým vojenské školstvo a výcvik záložných jednotiek. Gen. Cyganov sa Sachara spýtal, či splnil úlohou, ktorou bol začiatkom januára poverený. Rozospalý Sacher mu z hrdosťou oznámil, že úloha bola splnená. Za 94 dní sa mu so štábom a malou skupinou sovietskych inštruktorov podarilo vytvoriť elitnú výsadkovú brigádu o sile približne 2 800 príslušníkov - mužov a niekoľkých desiatok žien.

Oddiel zvláštnych úloh

Špeciálnou jednotkou zriadenou v rámci vznikajúcej paradesantnej brigády sa stal tzv. Oddiel zvláštnych úloh, od 1. júla premenovaný na Rotu zvláštnych úloh pod velením škpt. Jozefa Knoppa. Oddiel vznikol 15. marca 1944 a pri Náhradnom prápore vo výcvikovom stredisku novovzniknutej paradesantnej brigády v Jefremov ho zriadilo Veliteľstvo česko-slovenských jednotiek v Sovietskom zväze. Do tejto špeciálnej jednotky, ktorá podliehala priamo veliteľstvu Česko-slovenských jednotiek v ZSSR bolo vybraných 120 najlepších zväčša príslušníkov 2. česko-slovenskej paradesantnej brigády.

Špeciálny výcvikový kurz, ktorý viedli československí inštruktori povolaní prostredníctvom Česko-slovenskej vojenskej misie v ZSSR z Veľkej Británie, sa konal v Sadagure pri Černoviciach. Absolventi kurzu mali byť pripravení plniť spravodajské, spojovacie, diverzno-sabotážne, preberacie a zásobovacie úlohy,

Z iniciatívy vedenia Komunistickej strany Česko-slovenska v Moskve ponúkli sovieti exilovej československej vláde a dr. Edvardovi Benešovi presunutie týchto elitných československých výsadkárov do sovietskych výcvikových kurzov. Československá strana súhlasila a väčšina oddielu zvláštnych úloh bola odvelená do sovietskeho partizánskeho kurzu v Obarove pri Rovne a od júla do Svjatošina pri Kyjeve, čím bola podriadená pod Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia v Kyjeve (UŠPH).

V škole bol zriadený osobitný česko-slovenský prápor, ktorého veliteľom sa stal kpt. A. M. Kozlov. Jeho zástupcom pre veci politické stal stranícky pracovník KSČ mjr. Augustín Schramm.

Česko-slovenských vojakov školili výlučne sovietski inštruktori, ktorí sa opierali o svoje skúsenosti z partizánskeho boja v tyle nepriateľa. Výcvik sa orientoval buď na dvojtýždňový kurz špecialistov na vojensko-spravodajskú činnosť, alebo pätýždňový kurz organizátorov partizánskeho hnutia. Frekventanti prešli náročným fyzickým výcvikom, výcvikom streľby zo rôznych ručných zbraní, výcvikom deštrukcie mostov a železničných tratí. Dôraz bol kladený aj na topografickú prípravu.

Boli sformované skupiny, ktoré mali byť vysadené na územi Slovenska. Tieto skupiny absolvovali niekoľko spoločných zväčša nočných cvičení doplnených o rýchle presuny.a plnenie simulovaných bojových úloh. Súčasťou výcviku bola aj politická príprava a besedy so slávnymi sovietskymi partizánskymi veliteľmi, od ktorých získali dôležité informácie, ako zakladať partizánske skupiny, pôsobiť na obyvateľstvo, organizovať zásobovaniea pod.

Z elitných česko-slovenských výsadkárov sa veliteľmi organizačných skupín stali rtm. Michal Sečanský (stal sa veliteľom partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku), rtm. Ernest Bielik (partizánska brigáda Jánošík) a por. Ladislav Kalina (partizánska brigáda Za slobodu Slovanov) . Ich organizačné skupiny boli na Slovensko vysadené v prvej vlne výsadkov v dňoch 6. až 8. augusta 1944.

Bojové nasadenie

Dňa 30. apríla 1944 sa presunula jednotka do ukrajinského mesta Proskurovo. Tu jednotku po prvýkrát zasiahli problémy, s ktorými sa neskôr stretla aj na fronte. Bolo to nemecké bombardovanie a epidémia úplavice. Jednotka pokračovala v náročnom výcviku až do začiatku septembra 1944. Vtedy sa vojaci dozvedeli o začiatku Slovenského národného povstania a žiadali svoje okamžité nasadenie na jeho pomoc.

Na rozkaz 1. ukrajinského frontu sa 4. septembra začala 2. paradesantná brigáda presúvať k Przemyślu, kde vojaci k svojmu veľkému sklamaniu zložili svoje padáky do skladov a ďalej pokračovali na front ako pešia jednotka. Tu bola 10 dní zasadená do bojov Karpatsko-duklianskej operácie.

V priebehu tejto doby stratila jednotka v krvavých bojoch 625 vojakov, dosiahla však významné bojové úspechy a získala potrebné bojové skúsenosti. Vzhľadom na to, že sa Karpatsko-duklianska operácia nerozvíjala dostatočne dynamickým tempom sovietske velenie vyslyšalo prosby povstalcov a stiahlo jednotku do zázemia aby sa premiestnila na povstalecké územie.

V dôsledku nepriaznivého počasia však letecký transport jednotky na územie Slovenska viazol. Trval od 25. septembra do 15. októbra 1944. Práve v tej dobe sa však povstanie dostalo do krízy a jednotky brigády boli z chodu nasadzované na povstalecký front. Uskutočnili niekoľko dôležitých útokov v smere Hronská Dúbrava - Hronský sv. Kríž. Bojovali o Močiar, Banskú Štiavnicu, krupinský smer, ďalej tiež na smere Zvolen - Lučenec a na Horehroní. Velenie jednotku nasadzovalo v oblastiach, kde bola najhoršia situácia a hrozili najnebezpečnejšie prielomy obrany nemeckými jednotkami, ktoré po 18. októbri začali voči SNP generálnu ofenzívu. Brigáda patrila k najlepším a najdisciplinovanejším povstaleckým jednotkám. V bojoch čelila i 178. divízii Tatra.

9. októbra bola do 2. čs. paradesantnej brigády včlenená partizánska brigáda Pavel pod velením Jozefa Trojana ako jej 3. prápor v počte 250 mužov.

V záverečnej fáze bojov povstania chránila hlavné prístupy k Banskej Bystrici, no v posledných októbrových dňoch bola nútená ustúpiť spolu s povstaleckými a partizánskymi jednotkami k Skalke pod Prašivou v Nízkych Tatrách. Brigáda pri tom stratila celý trén aj zástavu, ktorú vojaci tajne zakopali.

V dôsledku toho, že nebola na povstaleckých frontoch nasadená ako celok musela po 29. októbri 1944 čeliť nepríjemnému faktu, že sa veľká časť jej príslušníkov po porážke povstania rozptýlila medzi iné partizánske jednotky alebo odišla domov. Z časti príslušníkov brigády pôsobiacich na Poľane vznikla v decembri samostatná Československá partizánska brigáda pod velením pplk. Viliama Lichnera.

Do hôr jednotka odišla s celým HŠPO, pre ktorý až do prechodu frontu 19. februára 1945 zaisťovala ozbrojenú ochranu. V nasledujúcich dňoch sa premiestnila do priestoru Soliská - Sedlisko - Ľupčianska dolina.

Jedna z troch zrekonštruovaných zemľaniek 2. česko – slovenskej paradesantnej brigády nad Mýtom pod Ďumbierom pri Brezne.

Od 20. novembra 1944 niesla jednotka názov 2. paradesantná partizánska brigáda. V horách jednotky pokračovali v boji a niekoľkokrát sa stretli s nacistickými vojskami napr. v Kľačianskej doline, na Krpáčove, v Priehybke, na Dvoch vodách a inde. 19. februára 1945 zvyšok jednotky o sile 96 dôstojníkov, 36 poddôstojníkov a 447 príslušníkov mužstva vyšla z nemeckého tyla pri Brezne. Následne jednotku sústredili v oblasti Kežmarku. Pri presune na front v máji 1945 ju však zastihol koniec vojny. Po vojne bola jednotka reorganizovaná na 2. pešiu divíziu a zabezpečovala zaistenie južných hraníc Slovenska.

Napriek tomu, že bola jednotka nasadená na východnom fronte a počas povstania udržovala úzky kontakt s prevažne komunistickým HŠPO, bolo po vojne veľa jej príslušníkov a najmä veliteľov odstránených z postov alebo priamo prenasledovaných komunistickým režimom.

Externé odkazy

História 2. československej samostatnej paradesantnej brigády v ZSSR Archivované 2007-03-13 na Wayback Machine