Černovice (Ukrajina)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°18′00″S 25°56′00″V / 48,30000°S 25,93333°V / 48.30000; 25.93333
Černovice
Чернівці
mesto
Chern-Panorama2.jpg
Flag of Chernivtsi.png
Vlajka
Coat of arms of Chernivtsi.svg
Erb
Štát Ukrajina Ukrajina
Oblasť Černovická oblasť
Súradnice 48°18′00″S 25°56′00″V / 48,30000°S 25,93333°V / 48.30000; 25.93333
Rozloha 153 km² (15 300 ha)
Obyvateľstvo 240 600 (2001)
Hustota 1 572,55 obyv./km²
Vznik 1408
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
PSČ 58000
Telefónna predvoľba +380 372
Poloha mesta v Ukrajine
Red pog.svg
Poloha mesta v Ukrajine
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Černovice (ukr. Чернівці, rum. Cernăuţi, rus. Черновцы, nem. Czernowitz/Tschernowitz) je mesto na Ukrajine, hlavné mesto Černovickej oblasti. V minulosti boli centrom Bukoviny, ktorá bola súčasťou Rakúska-Uhorska. V meste sa tiež nachádza Komplex Černovickej univerzity, ktorý navrhol Josef Hlávka. Od roku 2011 patrí tento komplex do Svetového dedičstva UNESCO.

O meste[upraviť | upraviť kód]

Prvé písomné zmienky o meste pochádzajú z roku 1408, avšak opevnené sídlo existovalo už v dvanástom storočí. Hovorí sa, že práve tmavá farba opevnenia, dala podľa legendy názov mestu "Černovice". Spoločne s mestom Ľvov a Ivano-Frankivskom sa stali jedným z centier ukrajinského jazyka, písania a kultúry. Tiež sa tu zrodila ukrajinská hymna. Ako sa časom hranice niekoľko krát presúvali, mesto často krát pripadalo inému štátu. V roku 1918 boli súčasťou Rumunska, v roku 1940 Sovietskemu zväzu o rok opäť Rumunsku, v roku 1944 opäť Sovietskemu zväzu a od roku 1991 patria Černovice samostatne Ukrajine.

Klimatické podmienky[upraviť | upraviť kód]

Mesto sa nachádza v miernom klimatickom pásme. Podnebie je kontinentálne s miernymi zimami a teplými letami. Priemerná ročná teplota je +8,6 ° C, najnižšia v januári (-2,9 ° C), najvyššia - v júli (+19,8 ° C). Zima zvyčajne prichádza 28. novembra a končí 9. marca; leto začína 20. mája a končí 10. septembra. Priemerný ročný úhrn zrážok v Černoviciach je 621 mm, najnižší - v októbri a januári až februári, najvyšší - v júni až júli. V lete sú možné silné zrážky. Sneh padá každú zimu, ale jeho výška je malá. Priemerná rýchlosť vetra sa pohybuje od 3,3 m / s v júli do 4,0 m / s v januári. Priemerná ročná vlhkosť vzduchu je 77%.

Doprava[upraviť | upraviť kód]

I keď Černovice ležia na významnej trasy spájajúcej severovýchodnú a juhovýchodnú Európu, dopravná infraštruktúra nie je v meste príliš rozvinutá. Železničné trate ktoré idú z Černovíc, sú jednokoľajné a neelektrifikované. Najdôležitejšia trať ide cez Ľvov cez Ivano-Frankivsk, Kolomyju a Černovice a ďalej pokračuje do Rumunska. Ďalšia trať vedie do Ternopilu smerom na východ, cez moldavské územnie do Kamenca a na juh cez hraničný prechod vo Vadul Siret do rumunského mesta Suceava. Do veľa rumunských a ukrajinských miest jazdia autobusy. V meste sa tiež nachádza letisko, odkiaľ lietajú lietadlá len do Kyjeva. Čo sa týka mestskej hromadnej dopravy, v meste jazdia autobusy a trolejbusy.

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

Pohľad na Univerzitu v Černoviciach.
Pohľad na Univerzitu v Černoviciach.

Medzi pamiatky mesta Černovice patrí architektonický komplex Rezidencia bukovinských metropolitov, ktorý bol postavený na mieste starého biskupského paláca v rokoch 1864 - 1882. Projekt architektonického súboru realizoval známy český vedec, architekt a akademik Josef Hlávka. Navrhol netradičný komplex štruktúr v duchu eklekticizmu, ktorému dominovali prvky byzantského a románskeho štýlu. Tento projekt opakovane získal ceny na známych súťažiach architektov a bol ocenený najmä na svetovom veľtrhu v Paríži. Zloženie súboru je pomerne zložité, ale vyznačuje sa jasným plánovaním. Pozostáva z troch monumentálnych budov: hlavný seminár, Kostolom troch svätých a presbytérium.

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chernivtsi na anglickej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]