Paul Celan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Paul Celan
nemecký básnik
nemecký básnik
Narodenie 23. november 1920
Černivci, Rumunské kráľovstvo
Úmrtie 20. apríl 1970 (49 rokov)
Paríž, Francúzsko
Podpis Paul Celan, podpis (z wikidata)
Odkazy
Webstránka celan-projekt.de
Commons Spolupracuj na Commons Paul Celan

Paul Celan (* 23. november 1920, Černivci, Rumunsko, dnes Ukrajina – † 20. apríl 1970, Paríž, Francúzsko), vlastným menom Paul Antschel, resp. Ancel,[1] bol jeden z najvýznamnejších nemeckých povojnových lyrických básnikov a najoriginálnejších básnikov 20. storočia. Pôsobil aj ako prekladateľ a spisovateľ. V roku 1960 obdržal najvýznamnejšiu nemeckú literárnu Cenu Georga Büchnera.

Narodil sa v po nemecky hovoriacej židovskej rodine v Bukovine. Navštevoval nemeckú a hebrejskú základnú školu, rumunské a ukrajinské štátne gymnázium. V roku 1938 odišiel študovať medicínu do Tours vo Francúzsku, o rok nato sa však vrátil, aby vo svojom rodnom meste študoval románske jazyky. Štúdium prerušil, keď Černivci v roku 1940 obsadila sovietska armáda. Po obsadení mesta rumunskými a nemeckými vojskami v roku 1941 ho spolu s ostatnými Židmi odsunuli do geta, kde popri upratovaní trosiek písal poéziu a preložil Shakespearove Sonety. V roku 1942 transportovali jeho rodičov do tábora v Podnestersku, kde Celanov otec zomrel na týfus a matku zastrelili. Až do roku 1944 pracoval Celan na nútených prácach v rozličných táboroch. Po oslobodení pracoval v Bukurešti ako lektor a prekladateľ. V roku 1947 kvôli nástupu komunistického režimu z Rumunska ušiel a cez Viedeň sa prisťahoval do Paríža (1948). V tom istom roku vydal svoju prvú zbierku básní Piesok z urien.

Ešte vo Viedni Celan nadviazal krátky milostný vzťah s významnou rakúskou spisovateľskou Ingeborg Bachmannovou. Napriek tomu, že ho sa v roku 1950 pokúsili vzťah obnoviť, nedokázali spolu žiť, pretože si, podľa jej vlastných slov, „z neznámych, démonických dôvodov navzájom odoberali vzduch." V roku 1951 Celan spoznal grafičku Gisèle Lestrangeovú, s ktorou sa oženil 21. decembra 1952 a ktorá bola neskôr ilustrátorkou jeho zbierok.

V Paríži Celan pôsobil ako prekladateľ a učiteľ na École Normale Supérieure. V roku 1952 vyšla zbierka Mak a pamäť, ktorá obsahovala slávnu báseň Fúga smrti (Todesfuge) opisujúcu hrôzy koncentračných táborov.

V roku 1960 ho vdova po jeho zosnulom priateľovi Yvanovi Gollovi Claire obvinila z plagiátorstva diel jej manžela. Celan trpel čoraz častejšie psychickými problémami. V roku 1965 svoju manželku napadol nožom a musel byť na pol roka hospitalizovaný na psychiatrickej klinike. Od roku 1967 bývali manželia oddelene. V roku 1970 za doposiaľ nevyjasnených okolností spáchal samovraždu skokom do Seiny. Jeho telo bolo vylovené 1. mája 1970 pri Courbevoie, asi 10 km po prúde rieky.

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • Der Sand aus den Urnen (1948)
  • Mohn und Gedächtnis (1952)
  • Von Schwelle zu Schwelle (1955)
  • Sprachgitter (1959)
  • Die Niemandsrose (1963)
  • Atemwende (1967)
  • Fadensonnen (1968)
  • Lichtzwang (1970)
  • Schneepart (1971)

Výbory v slovenčine[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ^  Celan je anagram rumunskej formy jeho priezviska - Ancel

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]