Preskočiť na obsah

Paul Celan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Paul Celan
nemecký básnik
nemecký básnik
Narodenie23. november 1920
Černovice, Rumunské kráľovstvo
Úmrtie20. apríl 1970 (49 rokov)
Paríž, Francúzsko
PodpisPaul Celan, podpis (z wikidata)
Odkazy
Webstránkacelan-projekt.de
CommonsSpolupracuj na Commons Paul Celan

Paul Celan (* 23. november 1920, Černovice, Rumunsko, dnes Ukrajina – † 20. apríl 1970, Paríž, Francúzsko), vlastným menom Paul Antschel, resp. Ancel,[1] bol jeden z najvýznamnejších nemeckých povojnových lyrických básnikov a najoriginálnejších básnikov 20. storočia. Pôsobil aj ako prekladateľ a spisovateľ. V roku 1960 obdržal najvýznamnejšiu nemeckú literárnu Cenu Georga Büchnera.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v po nemecky hovoriacej židovskej rodine v Bukovine. Navštevoval nemeckú a hebrejskú základnú školu, rumunské a ukrajinské štátne gymnázium. V roku 1938 odišiel študovať medicínu do Tours vo Francúzsku, o rok nato sa však vrátil, aby vo svojom rodnom meste študoval románske jazyky. Štúdium prerušil, keď Černivci v roku 1940 obsadila sovietska armáda. Po obsadení mesta rumunskými a nemeckými vojskami v roku 1941 ho spolu s ostatnými Židmi odsunuli do geta, kde popri upratovaní trosiek písal poéziu a preložil Shakespearove Sonety. V roku 1942 transportovali jeho rodičov do tábora v Podnestersku, kde Celanov otec zomrel na týfus a matku zastrelili. Až do roku 1944 pracoval Celan na nútených prácach v rozličných táboroch. Po oslobodení pracoval v Bukurešti ako lektor a prekladateľ. V roku 1947 kvôli nástupu komunistického režimu z Rumunska ušiel a cez Viedeň sa prisťahoval do Paríža (1948). V tom istom roku vydal svoju prvú zbierku básní Piesok z urien.

Ešte vo Viedni Celan nadviazal krátky milostný vzťah s významnou rakúskou spisovateľskou Ingeborg Bachmannovou. Napriek tomu, že ho sa v roku 1950 pokúsili vzťah obnoviť, nedokázali spolu žiť, pretože si, podľa jej vlastných slov, „z neznámych, démonických dôvodov navzájom odoberali vzduch." V roku 1951 Celan spoznal grafičku Gisèle Lestrangeovú, s ktorou sa oženil 21. decembra 1952 a ktorá bola neskôr ilustrátorkou jeho zbierok.

V Paríži pôsobil ako prekladateľ a učiteľ na École Normale Supérieure. V roku 1952 vyšla zbierka Mak a pamäť, ktorá obsahovala slávnu báseň Fúga smrti (Todesfuge) opisujúcu hrôzy koncentračných táborov.

V roku 1960 ho vdova po jeho zosnulom priateľovi Yvanovi Gollovi Claire obvinila z plagiátorstva diel jej manžela. Celan trpel čoraz častejšie psychickými problémami. V roku 1965 svoju manželku napadol nožom a musel byť na pol roka hospitalizovaný na psychiatrickej klinike. Od roku 1967 bývali manželia oddelene. V roku 1970 za doposiaľ nevyjasnených okolností spáchal samovraždu skokom do Seiny. Jeho telo bolo vylovené 1. mája 1970 pri Courbevoie, asi 10 km po prúde rieky.

  • Der Sand aus den Urnen (1948)
  • Mohn und Gedächtnis (1952)
  • Von Schwelle zu Schwelle (1955)
  • Sprachgitter (1959)
  • Die Niemandsrose (1963)
  • Atemwende (1967)
  • Fadensonnen (1968)
  • Lichtzwang (1970)
  • Schneepart (1971)

Výbery v slovenčine

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ^  Celan je anagram rumunskej formy jeho priezviska - Ancel

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Paul Celan
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Paul Celan