Preskočiť na obsah

Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z UNESCO)
United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization
Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru
Typ organizácie Špecializovaná agentúra
Skratka UNESCO
Hlavný predstaviteľ Francúzsko Audrey Azoulay
Stav aktívna
Rok založenia 16. november 1945[1]
Sídlo Francúzsko Paríž, Francúzsko
Web www.unesco.org

organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru alebo Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (angl. United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization, skratka UNESCO) je medzinárodná organizácia systému OSN, ktorá má mandát na rozvoj vzdelávacieho, vedeckého a kultúrneho potenciálu svetového spoločenstva.

Stála pri zrode Európskeho strediska pre jadrový výskum alebo Medzinárodného strediska pre štúdium konzervácie a reštaurovania pamiatok. Pomohla pri vzniku medzivládnych programov v oblasti hydrológie oceánografie, geológie a životného prostredia. Pod patronátom UNESCO vznikol rad medzinárodných dohovorov vzťahujúcich sa na autorské práva, ochranu pamiatok a iné.

Vzhľadom na nesúhlas s vtedajšími cieľmi, administratívou a neefektívnou prácou vystúpili v roku 1984 z UNESCO USA. V roku 1985 ich nasledovalo Spojené kráľovstvo a v roku 1986 Singapur. Postup týchto krajín mal vážne následky na finančnú situáciu tejto svetovej organizácie. Spojené kráľovstvo obnovilo členstvo v UNESCO v roku 1997 a USA v roku 2003.

Slovensko získalo členstvo v UNESCO 9. februára 1993 (Česko-Slovensko bolo zakladajúcim členom UNESCO).

21-členný Výbor svetového dedičstva, volený členskými štátmi na Generálnom zhromaždení, schválil a zapísal do Zoznamu svetového dedičstva doteraz niekoľko lokalít zo Slovenska:

a) z kultúrneho dedičstva:

  • Mesto Banská Štiavnica s technickými pamiatkami okolia (Kolumbia – Cartagena, 1993)
  • Levoča, Spišský hrad s okolitými pamiatkami (Kolumbia – Cartagena, 1993)
  • Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry Vlkolínec (Kolumbia – Cartagena, 1993)
  • Historické jadro mesta Bardejov (Austrália – Cairns, 2000)
  • Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka - rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove, rímskokatolícky kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne, evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku, evanjelický artikulárny kostol v Hronseku, evanjelický artikulárny kostol v Leštinách, gréckokatolícky chrám sv. Mikuláša v Bodružali, gréckokatolícky chrám sv. Michala archanjela v Ladomirovej a gréckokatolícky chrám sv. Mikuláša Biskupa v Ruskej Bystrej (Kanada – Quebec, 2008)
  • Limes Romanus-spolu s Rakúskom a Nemeckom (2021)

b) z prírodného dedičstva:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Brožúra UNESCO v pdf formáte

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]