Vihorlatský prales

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Súradnice: 48°55′46″S 22°11′26″V / 48,92937°S 22,19067°V / 48.92937; 22.19067
Vihorlatský prales
Vihorlat
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Vihorlat 024.JPG
Vihorlatský prales
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Prešovský kraj, Košický kraj
Časť CHKO Vihorlat
Pohorie Vihorlatské vrchy
Súradnice 48°55′46″S 22°11′26″V / 48,92937°S 22,19067°V / 48.92937; 22.19067
Najvyšší bod
 - výška 1 075,5 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 630 m n. m.
Rozloha 2 578 ha (26 km²)
 - ochranné pásmo 2 413 ha (24 km²)
Vznik 2007
 - posledná
novelizácia
2011
Pre verejnosť prístupná
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka
Typ pamiatky prírodná
Rok 2007 (#31)
Rok rozšírenia 2011
Číslo 1133
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ix
Poloha v rámci Slovenska
Green pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Green pog.svg
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Vihorlatské vrchy
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Štát Ukrajina Ukrajina
Slovensko Slovensko
Nemecko Nemecko
Typ prírodná pamiatka
Kritériá ix
Identifikačné č. 1133
Región** Európa a Severná Amerika
Súradnice 48°55′46″S 22°11′26″V / 48,92937°S 22,19067°V / 48.92937; 22.19067
História zápisu
Zápis 2007  (31. zasadnutie)
Dodatky 2011
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.
Pamätná tabuľa v lokalite Svetového dedičstva UNESCO vo Vihorlatských vrchoch, neďaleko brehu jazera Morské oko
Pohľad na vrch Vihorlat z Červenej skaly

Vihorlatský prales skrátene aj Vihorlat je územie vo Vihorlatských vrchoch, ktoré bolo vyhlásené za lokalitu Svetového prírodného dedičstva UNESCO. Dôvodom boli zachovalé bukové pralesy s vyše 240-ročnými exemplármi.

Vyhlásené bolo v roku 2007 spolu s troma ďalšími slovenskými a šiestimi ukrajinskými pralesmi, v roku 2011 sa zoznam území rozšíril o päť starých lesov Nemecka pod spoločným názvom Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Územie sa rozprestiera na hlavnom hrebeni Vihorlatských vrchov v rozmedzí od 630 do 1 075,5 m n. m. Začína na vrchu Vihorlat (1 075,5 m n. m.), (kde zahŕňa do svojho územia NPR Vihorlat) a pokračuje po hrebeni smerom k vrchu Motrogon (1 017,9 m n. m.) a Sninský kameň (1 006,0 m n. m.). Od Sninského kameňa pokračuje územie smerom na východ k vrchu Nežabec (1 023,4 m n. m.), kde sa rozdvojuje na dve vetvy, jedna smeruje k Veži (926,8 m n. m.) a druhá ku Fedkovu (978,2 m n. m.).[1] Výmera chráneného územia je 2 578 ha a výmera ochranného pásma, ktoré nie je Svetovým dedičstvom je 2 413 ha.

Na území sa nachádza veľké množstvo maloplošných chránených území. Rovnomenná NPR Vihorlat, NPR Morské oko, NPR Motrogon, NPR Postávka, PR Baba pod Vihorlatom, PR Ďurova mláka, PP Malé Morské oko a PP Sninský kameň.

Podložia tvoria vyvreté horniny, ktoré zabezpečili vhodné podmienky pre rast tunajšej flóry.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Priemerná ročná teplota je od 5,2 do 5,7 °C, vegetačné obdobie trvá 132 až 139 dní v roku. Priemerný počet zrážok je 950 – 1 000 mm a sneh pokrýva oblasť 152 až 160 dní v roku.

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Najrozšírenejší je buk lesný (Fagus sylvatica) a tvrdé dreviny ako javor horský (Acer pseudoplatanus), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior). Ďalšie miestne rastliny sú kostihoj srdcovitolistý (Symphytum cordatum), telekia ozdobná (Telekia speciosa), horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea), čerkáč hájny (Lysimachia nemorum) a východokarpatský subendemit skopólia kranská (Scopolia carniolica).

UNESCO[upraviť | upraviť zdroj]

28. júna 2007 konferencia Výboru Svetového dedičstva UNESCO na zasadnutí v novozélandskom Christchurchu rozhodla o zápise Vihorlatského pralesa v pohorí Vihorlatské vrchy spolu s pralesmi Havešová, Rožok a Stužica – Bukovské vrchy v Poloninách (v ich krajinnom celku Bukovské vrchy) a šiestimi ukrajinskými pralesmi do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO, ktorý bol v roku 2011 rozšírený o päť starých lesov Nemecka pod spoločným názvom Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany). Vihorlatský prales sa tak zaradil do zoznamu medzi významné prírodné pamiatky ako Yellowstonský národný park a Grand Canyon v USA, Sagarmáthá v Himalájach či Kilimandžáro v Afrike.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Vihorlat – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2016-02-21]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]