Bukovské vrchy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bukovské vrchy
pohorie
geomorfologický celok
Sninský kameň 049.jpg
Pohľad na Bukovské vrchy zo Sninského kameňa
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres Snina
Nadradená
jednotka
Poloniny
Susedné
jednotky (v SR)
Beskydské predhorie
Laborecká vrchovina
Podradené
jednotky
Nastaz
Bukovce
Najvyšší bod Kremenec
 - výška 1 221,0 m n. m.
 - súradnice 49°5′18″S 22°34′3″V / 49,08833°S 22,56750°V / 49.08833; 22.56750
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Bukovské vrchy
Trojhraničný (SK/PL/UA) stĺp na vrchu Kremenec
Pásmo horských lúk – polonín na Jarabej skale
Jarabá skala vyhliadka na skalnom brale
Ďurkovec (1 188,7 m n. m.)
Vrchol Pľaše (1 162,8 m n. m.)
Pamätná tabuľa v lokalite Svetového dedičstva UNESCO vo Vihorlatských vrchoch, neďaleko brehu jazera Morské oko, kam patria aj lokality v Bukovských vrchoch
Výhľad z Ďurkovca

Bukovské vrchy sú pohorie a geomorfologický celok Polonín.[1] Rozprestiera sa na severovýchode Slovenska na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou. Veľkú časť Bukovských vrchov zaberá Národný park Poloniny.

Umiestnenie v Karpatoch[upraviť | upraviť zdroj]

Bukovské vrchy sú na západe ohraničené Laboreckou vrchovinou, na juhu Beskydským predhorím, na východe štátnou hranicou s Ukrajinou a na severe štátnou hranicou s Poľskom.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Územie Bukovských vrchov je budované vonkajším flyšom (Duklianska jednotka), ktorý tu nadobúda mohutný pieskovcový vývoj. Odolné pieskovcové vrstvy tvoria horské chrbty, v menej odolných ílovcových vrstvách vznikli depresie ako napr. Ruská kotlina, Runinská kotlina, Uličská kotlina a Sedlická kotlina.

Pohraničný chrbát od Ruského sedla vytvára mohutnú hradbu, ktorej nadmorské výšky sa pohybujú nad 1 000 metrov nad morom. Z hlavného hrebeňa vybiehajú rázsochy, ktoré sú oddelené brázdami. V ílovcovo - pieskovcových súvrstviach sú časté zosuvy. Pohorie sa delí na dve sústavy - Bukovce na severe a Nastaz na juhu.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Východné svahy Bukovských vrchov odvodňujú riečky Ulička a Ublianka, ktoré ústia do Uhu na Ukrajine. Južné svahy odvodňuje Cirocha, ktorá pri Humennom ústi do Laborca.

Vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vrcholov v Bukovských vrchoch

Vrcholy Bukovských vrchov nad 900 m n. m.:[2]

Sedlá[upraviť | upraviť zdroj]

Sedlá Bukovských vrchov:[2]

Kultúrne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúrne pamiatky v Bukovských vrchoch:

Drevené kostoly[upraviť | upraviť zdroj]

Drevené kostoly v Bukovských vrchoch:

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

Chránené územia Bukovských vrchov:

Flóra a fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Podnebie územia je pomerne teplé a vlhké. Bukovské vrchy sú súvisle porastené zachovalými čistými bučinami, ktoré vo vyšších polohách a na severných expozíciách striedajú jedľovo - bukové porasty s pralesným charakterom. Práve v Bukovských vrchoch je najväčší počet pralesov na Slovensku. K najvýznamnejším aj z medzinárodného pohľadu patrí prales Stužica, ktorý sa rozprestiera v hlbokej doline okolo Stužickej rieky na rozhraní Slovenska, Poľska a Ukrajiny, ďalej pralesy Havešová nad obcou Kalná Roztoka, Stakčínska Roztoka a Rožok. Južné úpätie hôr lemujú dubovo - bukové porasty. Pre Poloniny sú typické horské lúky - poloniny, ktoré sa nachádzajú na hlavných hrebeňoch. Rastú tu aj viaceré endemity. Medzi najvzácnejšie patria iskerník karpatský, hadomor ružový, klinček bradatý, fialka dácka, mliečnik Sojákov. Celkovo bolo zaznamenaných 1 010 druhov vyšších rastlín, 342 druhov machorastov, 210 druhov lišajníkov a 1 207 druhov húb. Významné sú práve početné porasty vzácnych húb a zvažuje sa ich ochrana. Sú na predbežnom zozname UNESCO.[3]

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

V Bukovských vrchoch bolo zistených 4 488 druhov bezstavovcov, 293 druhov stavovcov, z toho 19 rýb, 13 obojživelníkov, 8 plazov, 198 vtákov a 55 cicavcov, napríklad medveď hnedý, rys ostrovid a vlk obyčajný. V Bukovských vrchoch prebehol úspešný návrat najväčšieho cicavca Európy - zubra európskeho - do voľnej prírody. Z Poľska sem občas preniká los mokraďový.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť Bukovských vrchov patrí medzi najneskôr a najmenej osídlené oblasti Slovenska. Veľkú časť obyvateľstva Bukovských vrchov tvoria príslušníci Rusínskej menšiny - Rusíni (Rusnáci). Prevažnú časť v tomto regióne predstavujú Rusíni východnejšej rečovej orientácie - Pujďaki, kým v Laboreckej vrchovine dominujú skôr Pijďaki.

Najdominantnejšími náboženstvami v regióne sú gréckokatolícke a pravoslávne.

Turistika a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť Bukovských vrchov je ideálna pre vyznávačov aktívneho alternatívneho trávenia voľného času. Sú tu výborné terény na turistiku - predovšetkým hlavný hrebeň, cykloturistiku či na hubárčenie.

Súčasťou územia sú fascinujúce drevené kostolíky. Predovšetkým tie v Topoli (vznik v roku 1700), Uličskom Krivom (1718), Ruskom Potoku (1740), Kalnej Roztoke (1750) a Jalovej (1792) patria medzi unikáty nielen exteriérom, ale aj interiérom, ktorý je zdobený ikonami a ikonostasmi.

V osemdesiatych rokoch 20. storočia bola postavená vodná nádrž Starina, ktorá slúži ako zásobáreň pitnej vody. Kvôli stavbe bolo zlikvidovaných 7 obcí a ich obyvatelia boli vysťahovaní.

Bukovské vrchy sú v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.

28. júna 2007 bolo na konferencii Výboru Svetového dedičstva UNESCO na zasadnutí v novozélandskom Christchurchu rozhodnuté o zápise pralesa Stužica spolu s pralesmi Havešová a Rožok v Poloninách a Vihorlatského pralesa v pohorí Vihorlatské vrchy do Svetového zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Časti Bukovských vrchov sa tak zaradili do spoločnosti takých významných prírodných pamiatok ako Yellowstonský národný park a Grand Canyon v USA, Sagarmáthá v Himalájach či Kilimandžáro v Afrike.

Strediskom a východiskom do okolia je okresné mesto Snina.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Spracované podľa: KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. geology.sk, 2011, [cit. 2017-10-10]. Dostupné online.
  2. a b Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. ISBN 978-80-8042-543-2.
  3. Fungal Flora of Bukovské Hills [online]. [Cit. 2010-05-04]. Dostupné online. (po anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]