Jarabá skala (vrch v Bukovských vrchoch)
| Jarabá skala Riaba Skała | |
| Riaba skala | |
| vrch | |
 Pásmo horských lúk – polonín na Jarabej skale
| |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo |
| Okresy | Snina, Powiat leski |
| Obec | Zboj |
| Pohorie | Bukovské vrchy |
| Povodie | Uh |
| Nadmorská výška | 1 199,0 m n. m. |
| Súradnice | 49°06′11″S 22°26′27″V / 49,10302°S 22,44092°V |
| Geologické zloženie | flyš, pieskovec |
| Najľahší výstup | z obce Nová Sedlica po  turistickej značke
|
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
| Názov | Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka |
| Typ pamiatky | prírodná |
| Rok | 2007 (#31) |
| Rok rozšírenia | 2011 |
| Číslo | 1133 |
| Región | Európa a Severná Amerika |
| Kritériá | ix |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Riaba Skała | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Tretí najvyšší vrch Bukovských vrchov | |
Jarabá skala, alebo Riaba skala (poľ. Riaba Skała, tiež aj Rabia Skała) (1 199,0 m n. m.)[1] je tretí najvyšší vrch Bukovských vrchov, zároveň v Národnom parku Poloniny.
Prechádza cez neho slovensko-poľská štátna hranica. Nachádza sa južne od poľskej obce Wetlina, na slovensko-poľskom hraničnom hrebeni, medzi vrchmi Ďurkovec (1 188,7 m n. m.) na západe a Čelo (1 158,8 m n. m.) na východe. Odbočuje z neho rázsocha s vrchmi Paportna (1 197,8 m n. m.) a Jawornik (1 021,3 m n. m.) na poľskej strane.
Na slovenskej strane sa nachádza skalné more, dlhé niekoľko desiatok metrov. Vzniknuté skalné bralo (1 167,2 m n. m.) je vyhliadkovým miestom s osadenou drevenou plošinou.
Spolu s Ďurkovcom spadá do národnej prírodnej rezervácie Jarabá skala, vyhlásenej v roku 1964 na výmere 359,94 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany.[2]
Vrcholové časti zaberá územie Stužica – Bukovské vrchy[3], ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany). Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200-ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300-ročnými mimoriadne mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako mohutnými jedincami javora horského (Acer pseudoplatanus) a bresta horského (Ulmus glabra). Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)[4], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.
Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.
Vrcholové časti sa nachádzajú v pásme horských lúk – polonín a poskytujú nádherné panoramatické výhľady.
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Jarabá skala je turisticky atraktívny vrch, vedie cez neho hlavná 
červená turistická značka, ktorá zároveň vedie po hlavnom karpatskom hrebeni cez najvýchodnejší bod Slovenska – trojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec (1 221,0 m n. m.) a prechádza po slovensko-poľskej štátnej hranici cez viacero vrchov s viacerými panoramatickými vyhliadkami, ako napr. Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.), Ďurkovec (1 188,7 m n. m.), Pľaša (1 162,8 m n. m.), ďalej cez Ruské sedlo (801,0 m n. m.), vrchy Rypy (1 002,7 m n. m.), Strop, (1 011,2 m n. m.), Černiny (929,4 m n. m.), najvyšší vrch Laboreckej vrchoviny Vysoký grúň (904,9 m n. m.), Laborecký priesmyk (684,0 m n. m.) až k Duklianskemu priesmyku (502,0 m n. m.).
Zo slovenskej strany je možný výstup z najvyššie položenej obce v Sninskom okrese ako aj v celom Zemplíne Runiny a z najvýchodnejšej obce na území Slovenska Novej Sedlice.
Obec Runina je východiskovým bodom do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň s vrcholmi Pľaše, Ďurkovca a Jarabej skaly a do oblasti nad vodárenskou nádržou Starina.
Obec Nová Sedlica predstavuje východiskový bod do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň – na trojhraničný vrch Kremenec, do oblasti Stužice a Jarabej skaly. Je tu možnosť ubytovania a stravovania v zariadeniach Penzión Kremenec a Hostinec Beskyd.
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Značkované trasy[upraviť | upraviť zdroj]
Zo Slovenska[1][upraviť | upraviť zdroj]
- po
značke z obce Runina cez Sedlo pod Ďurkovcom (1 120,0 m n. m.), odtiaľ po 
značke cez vrch Ďurkovec (1 188,7 m n. m.), trvanie: ↑ 3:05 h, ↓ 2:45 h, prevýšenie: 639 m - po
značke z obce Nová Sedlica cez Poľanu a Medovú babu, trvanie: ↑ 3:20 h, ↓ 2:40 h, prevýšenie: 789 m - po značke hrebeňom smerom od vrchu Čierťaž (1 071,0 m n. m.)
- po značke hrebeňom smerom od vrchu Kruhliak (1 100,6 m n. m.)
Z Poľska[5][upraviť | upraviť zdroj]
- po
značke z obce Wetlina (Stare Sioło) cez vrchy Jawornik (1 021,3 m n. m.) a Paportna (1 197,8 m n. m.), trvanie: ↑ 3:45 h, ↓ 2:25 h, prevýšenie: 549 m - po
značke z obce Wetlina (Kościół) cez vrch Jawornik (1 021,3 m n. m.), odtiaľ po značke cez vrch Paportna (1 197,8 m n. m.), trvanie: ↑ 3:15 h, ↓ 2:10 h, prevýšenie: 549 m - po
značke hrebeňom smerom od vrchu Krzemieniec (1 221,0 m n. m.) - po značke hrebeňom smerom od vrchu Okrąglik (1 100,6 m n. m.)
Možnosti dopravy do turistických východísk[upraviť | upraviť zdroj]
Do obcí Runina a Nová Sedlica je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.[6][7] Vzdialenosť: Humenné-Runina 52,9 km, Snina-Runina 31,6 km, Humenné-Nová Sedlica 65,9 km, Snina-Nová Sedlica 44,6 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
Pásmo horských lúk – polonín na Jarabej skale v lete
Kovová plošina osadená v roku 2016 na vyhliadkovom mieste na skalnom brale Jarabej skaly
Pohľad z vyhliadky Jarabá skala do doliny Zbojského potoka s obcami Nová Sedlica a Zboj
Pohľad na poľský vrch Smerek (1 222,5 m n. m.) a pohorie Połonina Wetlińska z Jarabej skaly
Vrchol Jarabej skaly (1 199,0 m n. m.)
Poľský turistický smerovník na vrchole Jarabej skaly (1 199,0 m n. m.)
Slovenský turistický smerovník pri vyhliadke Jarabej skaly (1 167,2 m n. m.)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. ISBN 978-80-8042-543-2.
- ↑ Jarabá skala. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
- ↑ Stužica-Bukovské vrchy – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-06-13]. Dostupné online.
- ↑ Bukovské vrchy [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-08-02]. Dostupné online.
- ↑ Turistická mapa 163 Bieszczady – Bukovské vrchy 1 : 50 000. 1. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2003. ISBN 80-8042-355-5.
- ↑ Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Humenné na stránke SAD Humenné, a. s.
- ↑ Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Snina na stránke SAD Humenné, a. s.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
- Jarabá skala (národná prírodná rezervácia)
- Stužica – Bukovské vrchy
- Bukovské vrchy
- Poloniny
- Národný park Poloniny
- Park tmavej oblohy Poloniny
- Zoznam vrcholov v Bukovských vrchoch
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jarabá skala (vrch v Bukovských vrchoch)
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Poloha na turistickej mape
- Poloha na turistickej / cykloturistickej mape
- Národný park Poloniny na Štátna ochrana prírody Slovenskej Republiky
- Poloniny na Poloniny.fussion.info
