Kamenná lúka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Svetové dedičstvo UNESCO
Súradnice: 49°05′28″S 22°32′51″V / 49,0911°S 22,5474°V / 49.0911; 22.5474
Kamenná lúka
Kamienna
vrch
Kamenná lúka 13.JPG
Vrchol Kamennej lúky začiatkom augusta
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo
Okresy Snina, Powiat bieszczadzki
Obec Nová Sedlica
Pohorie Bukovské vrchy
Povodie Uh
Nadmorská výška 1 200,9 m n. m.
Súradnice 49°05′28″S 22°32′51″V / 49,0911°S 22,5474°V / 49.0911; 22.5474
Geologické zloženie flyš, pieskovec
Najľahší výstup z obce Nová Sedlica po červená turistická značka turistickej značke
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka
Typ pamiatky prírodná
Rok 2007 (#31)
Rok rozšírenia 2011
Číslo 1133
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ix
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Kamenná lúka
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Druhý najvyšší vrch Bukovských vrchov

Kamenná lúka (poľ. Kamienna) (1 200,9 m n. m.)[1] je druhý najvyšší vrch Bukovských vrchov, zároveň v Národnom parku Poloniny.

Vrcholovú časť tvoria lúky a pieskovcové bloky, podľa nich dostal vrch pomenovanie.

Prechádza cez neho slovensko-poľská štátna hranica. Nachádza sa na slovensko-poľskom hraničnom hrebeni, medzi vrchmi Hrúbky (1 186,4 m n. m.) na západe a Kremenec (1 221,0 m n. m.) na východe, v jednom z najvýznamnejších karpatských pralesoch – Stužici, chránenom ako národná prírodná rezervácia (pozri: NPR Stužica), vyhlásená v roku 1965 na výmere 761,49 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany.[2]

Vrcholové časti zaberá územie Stužica – Bukovské vrchy[3], do ktorého patrí aj spomínaná NPR Stužica a ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany). Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200-ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300-ročnými mimoriadne mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako mohutnými jedincami javora horského (Acer pseudoplatanus) a bresta horského (Ulmus glabra). Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)[4], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.

Výhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na ukrajinské vrchy z vrcholu Kamennej lúky, nachádzajúce sa v pohorí Gorgany (ukr. Ґорґани)

Vrchol poskytuje výhľad na poľské vrchy poľ. Wielka Rawka (1 307,2 m n. m.), poľ. Smerek (1 222,5 m n. m.) s pohorím poľ. Połonina Wetlińska, slovenskú Sedlickú kotlinu s pohorím Vihorlatské vrchy s najvyšším vrchom Vihorlat (1 075,5 m n. m.) a ukrajinskú Stužickú kotlinu s ukrajinskými vrchmi Polonina Runa (ukr. Полонина Руна) (1 482 m n. m.), Ostrá Hora (ukr. Гостра Гора) (1 405 m n. m.), s pohoriami Polonina Boržava (ukr. Полонина Боржава) s najvyšším vrchom Stoj (ukr. Стой) (1 681 m n. m.) a Bukovska Polonina (ukr. Букуська Полонина) s najvyšším vrchom Pikuj (ukr. Пікуй) (1 408 m n. m.).[5][6]

Za dobrých podmienok je z vrcholu vidno hlboko do vnútrozemia Ukrajiny na vyše 100 km vzdušnou čiarou vzdialené ukrajinské vrchy ako Jajko Ilemskie (ukr. Яйко-Ілемське) (1 680 m n. m.), Mołoda (ukr. Молода) (1 724 m n. m.), Grofa (ukr. Ґрофа) (1 748 m n. m.), Parenkie (ukr. Паренки) (1 737 m n. m.) a Popaďa (ukr. Попадя) (1 740 m n. m.) nachádzajúce sa v pohorí Gorgany (ukr. Ґорґани).[7]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Cez vrch Kamenná lúka vedie hlavná červená turistická značka červená turistická značka, ktorá zároveň vedie po hlavnom karpatskom hrebeni cez najvýchodnejší bod Slovenskej republiky – trojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec (1 221,0 m n. m.) a prechádza po slovensko-poľskej štátnej hranici cez viacero vrchov s viacerými panoramatickými vyhliadkami, ako napr. Jarabá skala (1 199,0 m n. m.), Ďurkovec (1 188,7 m n. m.), Pľaša (1 162,8 m n. m.), ďalej cez Ruské sedlo (801,0 m n. m.), vrchy Rypy (1 002,7 m n. m.), Strop, (1 011,2 m n. m.), Černiny (929,4 m n. m.), najvyšší vrch Laboreckej vrchoviny Vysoký grúň (904,9 m n. m.), Laborecký priesmyk (684,0 m n. m.) až k Duklianskemu priesmyku (502,0 m n. m.).

Zo slovenskej strany je najľahší výstup z najvýchodnejšej obce na území Slovenska Novej Sedlice.

Obec Nová Sedlica predstavuje východiskový bod do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň – na trojhraničný vrch Kremenec, Kamennú lúku, do oblasti Stužice a Jarabej skaly. Je tu možnosť ubytovania a stravovania v zariadeniach Penzión Kremenec a Hostinec Beskyd.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Značkované trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Zo Slovenska[1][upraviť | upraviť zdroj]

Z Poľska[8][upraviť | upraviť zdroj]

Možnosti dopravy do turistických východísk[upraviť | upraviť zdroj]

Do obce Nová Sedlica je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.[9][10] Vzdialenosť: Humenné-Nová Sedlica 65,9 km, Snina-Nová Sedlica 44,6 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. ISBN 978-80-8042-543-2.
  2. ↑ Kamenná lúka. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
  3. ↑ Stužica-Bukovské vrchy – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-06-13]. Dostupné online.
  4. ↑ Bukovské vrchy [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-08-02]. Dostupné online.
  5. ↑ Туристична карта Верховинський Вододільний Хребет – Полонина Руна (Рівна) (Turistická mapa Verchovyns'kyj Vododil'nyj chrebet – Polonina Runa (Rovná)) 1 : 50 000. Украина (Ukrajina) : ACCA, 2014. ISBN 978-966-262-350-5.
  6. ↑ Туристична карта Боржава (Turistická mapa Boržava) 1 : 50 000. Украина (Ukrajina) : ACCA, 2014. ISBN 978-966-2623-47-5.
  7. ↑ Туристична карта Західні Горгани (Turistická mapa Západné Gorgany) 1 : 50 000. Украина (Ukrajina) : ACCA, 2013. ISBN 978-966-262-321-5.
  8. ↑ Turistická mapa 163 Bieszczady – Bukovské vrchy 1 : 50 000. 1. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2003. ISBN 80-8042-355-5.
  9. ↑ Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Humenné na stránke SAD Humenné, a. s.
  10. ↑ Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Snina na stránke SAD Humenné, a. s.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kamenná_lúka&oldid=6389410“