Ruské sedlo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Súradnice: 49°08′39″S 22°19′49″V / 49,14428°S 22,33019°V / 49.14428; 22.33019
Ruské sedlo
Przełęcz nad Roztokami Górnymi
sedlo
Ruské sedlo.jpg
Ruské sedlo
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo
Okresy Snina, Powiat leski
Obec Stakčín
Katastrálne územie Ruské
Pohorie Bukovské vrchy
Nadmorská výška 801,0 m n. m.
Súradnice 49°08′39″S 22°19′49″V / 49,14428°S 22,33019°V / 49.14428; 22.33019
Najľahší výstup z obce Runina po modrá turistická značka turistickej značke cez zaniknutú obec Ruské
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka
Typ pamiatky prírodná
Rok 2007 (#31)
Rok rozšírenia 2011
Číslo 1133
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ix
Poloha v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Red pog.svg
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Przełęcz nad Roztokami Górnymi/Ruské sedlo
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Pamätník Osloboditeľom pod Ruským sedlom

Ruské sedlo (poľ. Przełęcz nad Roztokami Górnymi) (801,0 m n. m.)[1] je priesmyk v hrebeni Bukovských vrchov, medzi vrchom Rypy (1 002,7 m n. m.) a Kruhliak (1 100,6 m n. m.), na slovensko-poľskej štátnej hranici.

Sedlo je pramennou oblasťou Cirochy, ktorej vody zachytáva Vodárenská nádrž Starina. Z toho dôvodu zaniklo v údolí pod sedlom niekoľko rusínskych obcí: Dara, Ostrožnica, Ruské, Smolník, Starina, Veľká Poľana, Zvala. Týmto bol sťažený prístup do sedla z južnej, slovenskej strany a pokým z poľskej strany vedie až na hranicu asfaltová cesta, v slovenskej časti sa zachovala lesná turistická cesta. Sedlom v minulosti viedla spojnica Uhorska a Haliča, tzv. Porta Rusica z r. 1861. Kamenná cesta "Porta Rusica" je kultúrnou pamiatkou.

Pod sedlom sa nachádza Pamätník Osloboditeľom.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Značkované trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Priesmyk je križovatkou turistických chodníkov:

Zo Slovenska[1][upraviť | upraviť zdroj]

Z Poľska[2][upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. ISBN 978-80-8042-543-2.
  2. Turistická mapa 163 Bieszczady – Bukovské vrchy 1 : 50 000. 1. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2003. ISBN 80-8042-355-5.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Autoatlas Českej republiky a Slovenskej republiky 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 1998. S. 36.