Černiny (vrch v Bukovských vrchoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Súradnice: 49°09′11″S 22°13′28″V / 49,15306°S 22,22456°V / 49.15306; 22.22456
Černiny
Czerenin
vrch
Černiny 01.JPG
Vrchol Černín začiatkom mája
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo
Okresy Snina, Powiat leski
Obec Stakčín
Katastrálne územie Zvala
Pohorie Bukovské vrchy
Povodie Cirocha, Udava
Nadmorská výška 929,4 m n. m.
Súradnice 49°09′11″S 22°13′28″V / 49,15306°S 22,22456°V / 49.15306; 22.22456
Geologické zloženie flyš, pieskovec
Najľahší výstup z obce Osadné po žltá turistická značka červená turistická značka turistickej značke
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka
Typ pamiatky prírodná
Rok 2007 (#31)
Rok rozšírenia 2011
Číslo 1133
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ix
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Černiny
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Černiny (poľ. Czerenin) (929,4 m n. m.)[1] je vrch v Bukovských vrchoch, zároveň v Národnom parku Poloniny.

Prechádza cez neho slovensko-poľská štátna hranica. Nachádza sa južne od bývalej kráľovskej, poľskej obce Solinka a severozápadne od zaniknutej slovenskej obce Zvala, na slovensko-poľskom hraničnom hrebeni.

V roku 1939 vzniklo na vrchu trojmedzie, kde sa stretávali hranice troch štátov: Poľska, Slovenska a Nemecka. Pred vrcholom Černín na červeno značkovanom turistickom chodníku, smerom od rázcestia Balnica, pri hraničnom stĺpe číslo 1/46, leží pamiatka z tohto obdobia, starý mohutný hraničný stĺp.

V okolí vrchu nad zaniknutou obcou Zvala prebiehali veľmi ťažké boje počas 2. svetovej vojny. Vojnový front tu stál 10 týždňov. Pri oslobodzovaní tejto obce boli vyznamenaní štyria sovietski vojaci: čatár Viktor J. Kostin, vojak Džuma Karakulov, čatár Vasilij N. Golovaň a čatár Vasilij P. Ivanenko, najvyšším vyznamenaním "Hrdina Sovietskeho zväzu". V rámci bývalého Československa ich nemala viacej žiadna iná obec, ani mesto. Až do dnešných dní sa na samotnom vrchole a v jeho okolí nachádzajú stopy po vojenských zákopoch z čias vojny.

V blízkosti sa nachádza prírodná rezervácia Udava, vyhlásená v roku 1982 na výmere 391,98 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany.[2]

Vrcholové časti zaberá územie Stužica – Bukovské vrchy[3], do ktorého patrí aj spomínaná PR Udava a ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany). Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200-ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300-ročnými mimoriadne mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako mohutnými jedincami javora horského (Acer pseudoplatanus) a bresta horského (Ulmus glabra). Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)[4], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.

Na juhozápadnom svahu pramení potok Stružnica, ktorý ústi do vodárenskej nádrže Starina.

Samotný vrchol je zalesnený, neposkytuje výhľady, iba malá časť je čiastočne odlesnená. Označuje ho poľská turistická tabuľka na strome s názvom vrchu v poľštine a nadmorskou výškou.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Cez vrch Černiny vedie hlavná červená turistická značka červená turistická značka, ktorá zároveň vedie po hlavnom karpatskom hrebeni cez najvýchodnejší bod Slovenskej republikytrojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec (1 221,0 m n. m.) a prechádza po slovensko-poľskej štátnej hranici cez viacero vrchov s viacerými panoramatickými vyhliadkami, ako napr. Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.), Jarabá skala (1 199,0 m n. m.), Ďurkovec (1 188,7 m n. m.), Pľaša (1 162,8 m n. m.), ďalej cez Ruské sedlo (801,0 m n. m.), vrchy Rypy (1 002,7 m n. m.), Šipková (995,0 m n. m.), Strop (1 011,2 m n. m.), najvyšší vrch Laboreckej vrchoviny Vysoký grúň (904,9 m n. m.), Laborecký priesmyk (684,0 m n. m.) až k Duklianskemu priesmyku (502,0 m n. m.).

Zo slovenskej strany je najľahší výstup z obce Osadné po žltá turistická značka žltej a následne červená turistická značka červenej turistickej značke.

Obec Osadné je východiskovým bodom do Národného parku Poloniny – do oblasti Udavy, na Bieščadskú úzkokoľajku a na hlavný karpatský hrebeň.

Na žlto značkovanom chodníku, začínajúcom v obci Osadné pri rázcesti Diakov (440 m n. m.) začína značka náučná turistická značka náučného chodníka, ktorý nesie názov Medzinárodný lesnícky náučný chodník Udava - Solinka a vedie spolu so žltá turistická značka žltou turistickou značkou na slovensko-poľskú štátnu hranicu k rázcestiu Balnica (712,0 m n. m.) a potom pokračuje do Poľska.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Značkované trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Zo Slovenska[1][upraviť | upraviť zdroj]

Z Poľska[5][upraviť | upraviť zdroj]

Možnosti dopravy do turistických východísk[upraviť | upraviť zdroj]

Do obce Osadné je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.[6][7] Vzdialenosť: Humenné-Osadné 36,7 km, Snina-Osadné 20,2 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. ISBN 978-80-8042-543-2.
  2. Černiny. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
  3. Stužica-Bukovské vrchy – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-06-19]. Dostupné online.
  4. Bukovské vrchy [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-08-17]. Dostupné online.
  5. Turistická mapa 163 Bieszczady – Bukovské vrchy 1 : 50 000. 1. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2003. ISBN 80-8042-355-5.
  6. Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Humenné na stránke SAD Humenné, a. s.
  7. Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Snina na stránke SAD Humenné, a. s.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]