Kremenec (vrch v Bukovských vrchoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Súradnice: 49°05′19″S 22°34′04″V / 49,08863°S 22,56774°V / 49.08863; 22.56774
Kremenec
Krzemieniec
Кременець
vrch
Kremenec 009.jpg
Trojhraničný (SK/PL/UA) stĺp na vrchu Kremenec
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko,  Ukrajina Ukrajina
Regióny Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo, Zakarpatská oblasť
Okresy Snina, Powiat bieszczadzki, Veľkoberezniansky rajón
Obec Nová Sedlica
Pohorie Bukovské vrchy
Povodie Uh
Nadmorská výška 1 221,0 m n. m.
Najvyšší vrch Bukovských vrchov
Súradnice 49°05′19″S 22°34′04″V / 49,08863°S 22,56774°V / 49.08863; 22.56774
Geologické zloženie flyš, pieskovec
Najľahší výstup z obce Nová Sedlica po červená turistická značka turistickej značke
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Staré bukové pralesy Karpát a ostatných regiónov Európy
Typ pamiatky prírodná
Rok 2007 (#31)
Rok rozšírenia 2011, 2017
Číslo 1133
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ix
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Karpát
Fire.svg
Poloha v rámci Karpát
Wikimedia Commons: Krzemieniec
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Najvýchodnejší bod Slovenskej republiky (49° 05' 18" s. z. š., 22° 34' 03" v. z. d.); Najvyšší bod okresu Snina, regiónu Horný Zemplín, ako aj celého Zemplína

Kremenec (poľ. Krzemieniec alebo Kremenaros; ukr. Кременець/Kremenec; maď. Kremenáros; za prvej česko-slovenskej republiky čes. Kremenaroš) (1 221,0 m n. m.)[1] je najvyšší vrch Bukovských vrchov, zároveň v Národnom parku Poloniny.

Kremenec je tiež najvyšším bodom okresu Snina, regiónu Horný Zemplín, ako aj celého Zemplína.

Na Kremenci sa nachádza najvýchodnejší bod Slovenskej republiky (49° 05' 18" sev. zem. šírky, 22° 34' 03" vých. zem. dĺžky).

Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.

Najvyšší bod[upraviť | upraviť zdroj]

Samotný vrchol Kremenca – najvyšší bod s nadmorskou výškou 1 221,0 m n. m. sa už nachádza mimo územia Slovenska, cca 150 metrov východnejšie od našej hranice, na poľsko-ukrajinskej štátnej hranici. Najvyšší bod na území Slovenska má nadmorskú výšku 1 207,7 m n. m.[1], tu sa nachádza žulový hraničný stĺp označujúci trojmedzie.

História[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti to bol bezvýznamný vrch, ktorého pôvodný názov bol Rouny verch. Po súdnom spore medzi obcami Nová Sedlica a Stará Stužica v polovici 19. storočia vytýčili na vrchu novú župnú trojhranicu. Vtedy bol úradne pomenovaný ako maď. Kremeny - Orosz, čo znamená v preklade z maďarčiny Ruský kameň podľa Rusínov, ktorí tu žijú. Dodnes ho miestni obyvatelia nazývajú Kremenarošom. Od roku 1918 sa tu stretávali hranice Česko-Slovenska (Slovenska a Podkarpatskej Rusi) a Poľska do roku 1939, Maďarského kráľovstva a Nemeckej ríše do roku 1945, Česko-Slovenska, Poľska a Sovietskeho zväzu do roku 1991 a dnes Slovenska, Poľska a Ukrajiny.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v jednom z najvýznamnejších karpatských pralesochStužici, chránenom ako národná prírodná rezervácia (pozri: NPR Stužica), vyhlásená v roku 1965 na výmere 761,49 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany.[2]

Vrcholové časti zaberá územie Stužica – Bukovské vrchy[3], do ktorého patrí aj spomínaná NPR Stužica a ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Staré bukové pralesy Karpát a ostatných regiónov Európy (angl. Ancient and Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe). Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200-ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300-ročnými mimoriadne mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako mohutnými jedincami javora horského (Acer pseudoplatanus) a bresta horského (Ulmus glabra). Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)[4], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

V Karpatských bukových pralesoch sa vyskytujú stromy rekordných rozmerov, rastú tu jedince buka s mimoriadnou hrúbkou a kmeňmi siahajúcimi až do výšky 58 metrov, čo je najväčšia nameraná výška buka v celosvetovom meradle.

Trojmedzie[upraviť | upraviť zdroj]

Hraničný stĺp na vrchu Kremenec

Na juhozápadnom svahu vrchu Kremenec v nadmorskej výške 1 207,7 m n. m. stojí mohutný žulový hraničný stĺp – monument v tvare trojbokého hranolu. Bol vyrobený v roku 2000 spoločnosťou KAMEŇOPRIEMYSEL - Spiš a. s. Spišské Podhradie a osadený 6. septembra 2000. Na najvýchodnejší bod Slovenska vyviezla tento trojmetrový monolit zo žuly, ktorý by mal vydržať najbližších 50 rokov letka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Monument (hraničný stĺp) označuje trojmedzie v jazykoch susediacich krajín, kde sa stretávajú hranice troch štátov Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Na tomto trojmedzí sa zároveň stretávajú aj hranice troch národných parkov, ktoré sú súčasťou medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty, vyhlásenou UNESCO v roku 1993, ide o Národný park Poloniny na Slovensku, Bieščadský národný park (poľ. Bieszczadzki Park Narodowy) v Poľsku a Užanský národný park (ukr. Ужанський національний природний парк/Užanskij nacionaľnij prirodnij park) na Ukrajine. Toto miesto je najvýchodnejším bodom Slovenskej republiky, bývalej Československej republiky, je to najvyššie miesto Národného parku Poloniny a jeho najvýchodnejší bod. Zároveň miesto, kde slnko vychádza o pol hodinu skôr, ako v hlavnom meste Bratislava.

Vrchol[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol Kremenca je zalesnený a neposkytuje výhľady, prechádzajú cez neho iba hraničné prieseky. Výhľady ponúka jeho okolie, vrchy v jeho blízkosti, ako Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.) vzdialená približne 25 minút pešej chôdze a významný poľský vrch Wielka Rawka (1 307,2 m n. m.) vzdialený približne 45 minút pešej chôdze.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Kremenec, ako najvyšší vrch Bukovských vrchov a najvýchodnejší bod Slovenskej republiky, je atraktívnym a vyhľadávaným cieľom pre turistov. Cez vrch vedie hlavná červená turistická značka červená turistická značka, ktorá zároveň vedie po hlavnom karpatskom hrebeni a prechádza po slovensko-poľskej štátnej hranici cez viacero vrchov s viacerými panoramatickými vyhliadkami, ako napr. Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.), Jarabá skala (1 199,0 m n. m.), Ďurkovec (1 188,7 m n. m.), Pľaša (1 162,8 m n. m.), ďalej cez Ruské sedlo (801,0 m n. m.), vrchy Rypy (1 002,7 m n. m.), Strop, (1 011,2 m n. m.), Černiny (929,4 m n. m.), najvyšší vrch Laboreckej vrchoviny Vysoký grúň (904,9 m n. m.), Laborecký priesmyk (684,0 m n. m.) až k Duklianskemu priesmyku (502,0 m n. m.).

Zo slovenskej strany je najľahší výstup z najvýchodnejšej obce na území Slovenska Novej Sedlice po červená turistická značka červenej turistickej značke, zhruba 10 km.

Obec Nová Sedlica predstavuje východiskový bod do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň – na trojhraničný vrch Kremenec, do oblasti Stužice a Jarabej skaly. Je tu možnosť ubytovania a stravovania v zariadeniach Penzión Kremenec a Hostinec Beskyd.

Z Kremenca sa severovýchodným smerom po poľskej PLmodrá turistická značka modrej a následne PLžltá turistická značka žltej turistickej značke, približne za ↑ 0:45 h (↓ 0:35 h) je možné dostať na významný poľský vrch Wielka Rawka (1 307,2 m n. m.), z ktorého je na rozdiel od Kremenca výhľad na všetky svetové strany.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Značkované trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Zo Slovenska[1][upraviť | upraviť zdroj]

Z Poľska[5][upraviť | upraviť zdroj]

Z Ukrajiny[upraviť | upraviť zdroj]

  • po červená turistická značka značke z obce Стужиця/Stužicja (Stužica), prevýšenie: 815 m (Na výstup je potrebné špeciálne povolenie na vstup do hraničného pásma na Ukrajine)

Možnosti dopravy do turistických východísk[upraviť | upraviť zdroj]

Do obce Nová Sedlica je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.[6][7] Vzdialenosť: Humenné-Nová Sedlica 65,9 km, Snina-Nová Sedlica 44,6 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. ISBN 978-80-8042-543-2.
  2. Kremenec. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
  3. Stužica-Bukovské vrchy – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-06-07]. Dostupné online.
  4. Bukovské vrchy [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-07-27]. Dostupné online.
  5. Turistická mapa 163 Bieszczady – Bukovské vrchy 1 : 50 000. 1. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2003. ISBN 80-8042-355-5.
  6. Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Humenné na stránke SAD Humenné, a. s.
  7. Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Snina na stránke SAD Humenné, a. s.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Knihy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Šport, Bratislava, Zahatňanský Viliam a kolektív, Turistický sprievodca ČSSR – Zväzok 56, Nízke Beskydy, Bukovské vrchy (Ondavská vrchovina - Užská hornatina), 1. vydanie, 1967

Mapy[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]