Inovec (1 041,6 m n. m.)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Inovec
vrch
Inovec zo severu.jpg
Považský Inovec zo severu, Inovec je vrchol s vysielačom
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okres Trenčín[1]
Obce Trenčianske Jastrabie, Trenčianske Stankovce, Dubodiel, Selec
Pohorie Považský Inovec
Podcelok Vysoký Inovec
Povodia Nitra, Váh
Nadmorská výška 1 041,6 m n. m.
Súradnice 48°46′29″S 18°02′29″V / 48,7747°S 18,0415°V / 48.7747; 18.0415
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po TouristicMarkingStripe-RAL blue.svg z Dubodiela
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Inovec[1] (1 041,6 m n. m.[2][3]) je najvyšší vrch v Považskom Inovci. Leží nad obcou Selec, približne 12 km južne od Trenčína.[4]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v severnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoký Inovec.[5] Vrchol leží na území Trenčianskeho kraja, v okrese Trenčín a zasahuje na katastrálne územie obcí Trenčianske Jastrabie, Selec, Trenčianske Stankovce a Dubodiel.[1] Najbližšími sídlami sú západne ležiaci Selec a východne situovaný Dubodiel a Trenčianske Jastrabie, severne leží Mníchova Lehota.[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Inovec je súčasťou hlavného hrebeňa, vedúceho od Panskej javoriny (943 m n. m.) severným smerom do Jastrabského sedla. Predstavuje rozsiahly, z diaľky viditeľný masív, ktorý bol v minulosti najvyšším bodom v rámci Západoslovenského kraja. Inovec spadá na západe strmými a mohutnými zrázmi do Seleckej kotliny, na severovýchod sa znižuje v hlavnom hrebeni do Jastrabského sedla, na východ sa miernejším sklonom zvažuje do Bánovskej pahorkatiny a v južnom smere pokračuje výrazným hlavným hrebeňom k vrchu Panská javorina. Snehová pokrývka sa vo vrcholových častiach drží okolo 80 dní v roku.

Západne susedí vrch Hradisko (732 m n. m.) a Klenkov vrch (641 m n. m.), južne Jakubová (906 m n. m.), Horný lom (818 m n. m.) a Krželnica (968 m n. m.), východne Močiare (827 m n. m.) a Železník (711 m n. m.) a severne Jarabský vrch (795 m n. m.) a Blatina (614 m n. m.).[3] Juhozápadné a západné svahy odvodňuje Selecký potok, severné Sedličiansky potok, oba smerujúce do Váhu, voda z východnej časti smeruje potokom Svinica a Inovec do Bebravy.[4] Na vrchole stojí rozhľadňa a telekomunikačné vysielače. Vedú sem viaceré značené chodníky a na severnom úpätí stojí Chata pod Inovcom. Juhozápadnú časť vrcholu zaberá Prírodná rezervácia Považský Inovec. Vrch je budovaný kryštalickými bridlicami, najmä svormi a rulami[6].

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2016 stojí na vrchole kovová vyhliadková veža. Na chrbte smerujúcom na severovýchod je menšie turistické stredisko. Nachádza sa tu niekoľko chát a lyžiarsky vlek. Najznámejšia je chata pod Inovcom. K vrcholu Inovca vedie niekoľko značkovaných turistických trás aj asfaltová cesta využívaná ako prístupová cesta k chatám i vojenskému vysielaču na vrchole. Lesy na úpätí Inovca, sú obľúbeným miestom hubárov. Hrebeň Inovca je čiastočne odlesnený, a okrem prirodzeného zmiešaného lesa aj čiastočne pokrytý smrekovou monokultúrou.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

  • po TouristicMarkingStripe-RAL green.svg značke z obce Selec cez rázcestie Pod Inovcom
  • po TouristicMarkingStripe-RAL red.svg značke hlavným hrebeňom:
    • od severu z Mníchovej Lehoty okolo Chaty pod Inovcom
    • od juhu cez Krželnicu (968 m n. m.)
  • po TouristicMarkingStripe-RAL blue.svg značke z obce Dubodiel[4]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vrcholovú časť pokrýva súvislý lesný porast, ktorý neumožňuje rozhľad, no v okolí je niekoľko vhodných miest s výhľadom. Jedinečný výhľad však poskytuje vyhliadková veža, odkiaľ je možný kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach vidieť mnohé vrchy Považského Inovca, no tiež všetky okolité a mnohé vzdialenejšie pohoria. Nezriedka je pozorovateľná napríklad Flochová, Babia hora, Veľká Rača, Praděd, Králický Sněžník, vzácne i Schneeberg (Alpy) a Západné Tatry.[7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c ÚGKK SR. Názvy vrchov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, 19. október 2021. Dostupné online.
  2. Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 53.
  3. a b Považský Inovec – Piešťany. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  4. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-05-15]. Dostupné online.
  5. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-05-15]. Dostupné online.
  6. Ivanička, J., Havrila, M., Kohút, M., (Editori) 2007, Geologická mapa Považského Inovca a jv. časti Trenčianskej kotliny, M = 1 : 50 000. Bratislava, ŠGÚDŠ, Dostupné online
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-05-15]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]