Krahulčie vrchy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°35′S 17°58′V / 48,59°S 17,96°V / 48.59; 17.96
Krahulčie vrchy
geomorfologický podcelok
Marhat-6.jpg
Výhľad z Marhátu
Štát Slovensko Slovensko
Región Nitriansky
Okres Topoľčany
Nadradená
jednotka
Považský Inovec
Susedné
jednotky
Nízky Inovec
Inovecké predhorie
Nitrianska pahorkatina
Súradnice 48°35′S 17°58′V / 48,59°S 17,96°V / 48.59; 17.96
Najvyšší bod Marhát
 - výška 748 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Red pog.svg
Poloha územia na Slovensku
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Krahulčie vrchy sú geomorfologický podcelok Považského Inovca, zaberajúci jeho juhovýchodnú časť.[1] Najvyšší vrch podcelku je Marhát (748,2[2] m n. m.)

Vymedzenie[upraviť | upraviť kód]

Plošne najmenší podcelok Považského Inovca zaberá širšie okolie vrchov Marhát a Gajda (609 m n. m.). Na východe a severe susedí s Nízkym Inovcom, západným smerom pokračuje pohorie Inoveckým predhorím. Južným smerom krajina pozvoľne klesá do Nitrianskej pahorkatiny, podcelku Podunajskej pahorkatiny.[1]

Geologická stavba[upraviť | upraviť kód]

Západná časť územia je tvorená vápencami a dolomitmi, miestami bridlicami a pieskovcami stredného až vrchného triasu, východnú časť tvoria hercýnske granity, granodiority a tonality z obdobia vrchného devónu až spodného permu. Centrálna časť je rôznorodého geologického zloženia, okrem spomenutého horninového obalu sú ostrovčekovito rozložené aj areály slienitých vápencov, slieňovcov, ílovcov a pieskovcov spodnej až strednej kriedy, ďalej piesčité, krinoidové, škvrnité, rádiolaritové a hľuznaté vápence, rohovce a bridlice z obdobia jury a taktiež vápnité bridlice, ílovce, pieskovce a kremence spodného triasu, ako aj areál pararúl, svorov a migmatizovaných rúl s polohami amfibolitov zo staršieho paleozoika.

Klíma[upraviť | upraviť kód]

Územie patrí do mierne teplej, mierne vlhkej klimatickej oblasti, júlové teploty vzduchu dosahujú 16 až 18 °C, okrajové polohy na juhu 19 až 20 °C. Januárové teploty sa pohybujú v rozmedzí -5, -4 °C na severe, resp. -4, -3 °C na juhu. Ročný úhrn zrážok predstavuje cca 700 – 800 mm.

Vodstvo[upraviť | upraviť kód]

Prevažná časť územia patrí do povodia Nitry, odvodňujú ho Bojnianka s Čížovcom a Radošinka s Hlavinkou. Malá severozápadná časť je súčasťou povodia Váh, odvodňuje ho Striebornica s prítokmi.[3]

Pôdy[upraviť | upraviť kód]

Najjužnejšie polohy pokrývajú hnedozeme, východnú časť nasýtené kambizeme a pôdny kryt severnej časti reprezentujú rendziny (na severozápade, na vápencovom podloží) a kyslé kambizeme.

Flóra[upraviť | upraviť kód]

Z drevín prevažujú druhy rodu dub, v najvyšších polohách sa vyskytuje aj buk lesný.

Ochrana prírody[upraviť | upraviť kód]

Visiace skaly.

Na juhovýchodnom svahu vrchu Gajda (609,0 m n. m.) bola vyhlásená prírodná pamiatka Mačacia jaskyňa. Meria 160 metrov a vyznačuje sa pozoruhodnou fluviokrasovou výzdobou a archeologickými nálezmi. Druhým chráneným územím je prírodná pamiatka Visiace skaly s ochranou lesných a trávnatých spoločenstiev v dubovom stupni s výskytom niektorých ohrozených druhov flóry i fauny. Severne sa nachádza prírodná pamiatka Veľká a Malá dolnosokolská jaskyňa.[3]

Turistika[upraviť | upraviť kód]

Po hrebeni Krahulčích vrchov vedie červeno-značkovaná trasa zo sedla Havran (390,0 m n. m.) ďalej na sever na vrch Bezovec (742,8 m n. m.[2]). V sedle Marhát (690,0 m n. m.) sa križuje so žlto-značkovaným chodníkom, ktorý vedie k samote Svätý Juraj a v lokalite Jurko sa napája na zeleno-značkovaný chodník. Ten vedie z doliny Striebornice cez sedlo Gajda (548,0 m n. m.) do obce Nitrianska Blatnica.[3]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Severne od obce Nitrianska Blatnica sa v lesnatom prostredí nachádza rotunda Svätého Juraja z 9. - 10. storočia. Pôvodné murivo siaha do výšky 5 – 7 metrov. V juhozápadnom svahu vrchu Krahulčie vrchy (566,0 m n. m.) leží tzv. Veľká dolnosokolská jaskyňa. Na ostrohe v Heťkovej doline sa nachádzajú pozostatky hradiska z doby halštatskej, ktoré ležalo na starej ceste spájajúcej Považie s Ponitrím.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-26]. Dostupné online.
  2. a b Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 75.
  3. a b c mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-26]. Dostupné online.