Ostrý vrch (vrch v Považskom Inovci)
| Ostrý vrch | |
| vrch | |
| Štát | |
|---|---|
| Regióny | Trenčiansky, Nitriansky |
| Okresy | Topoľčany, Nové Mesto nad Váhom |
| Obce | Kálnica, Zlatníky |
| Pohorie | Považský Inovec |
| Podcelok | Vysoký Inovec |
| Povodia | Nitra, Váh |
| Nadmorská výška | 910,1 m n. m. |
| Súradnice | 48°43′59″S 17°59′57″V / 48,7331°S 17,9991°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po |
|
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ostrý vrch alebo aj Vtáčí vŕštek[1] (910,1 m n. m.[2]) je vrch v Považskom Inovci. Leží nad obcou Kálnica, približne 11 km východne od Nového Mesta nad Váhom.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoký Inovec.[4] Vrchol leží na rozhraní Trenčianskeho a Nitrianskeho kraja, okresov Nové Mesto nad Váhom a Topoľčany a zasahuje na katastrálne územie obcí Kálnica a Zlatníky.[5] Nachádza sa v hlavnom hrebeni a vrcholom vedie červená značka z Panskej javoriny na Inovec.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Ostrý vrch je súčasťou hlavného hrebeňa v najvyššej časti Považského Inovca. Vrcholovú časť hrebeňa pokrýva riedky porast s horskou lúkou. Severne susedí Jakubová (906 m n. m.), východne Dolný lom (701 m n. m.), južne Panská javorina (943 m n. m.) a západne Polámaný vrch (638 m n. m.).[2] Východnú časť masívu odvodňujú prítoky Chotiny, ktorá smeruje do rieky Nitry, zo západných svahov voda smeruje Kalnickým potokom do Váhu. Najbližšími sídlami sú severne ležiaci Selec a severozápadne situovaná Kálnica, východným smerom sú najbližšie obce Dubodiel a Zlatníky.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vďaka nízkej vegetácii na vrcholovej časti a nadmorskej výške poskytuje Ostrý vrch takmer kruhový výhľad. Veľmi dobre viditeľné sú okolité vrchy pohoria, no pri vhodných podmienkach možno pozorovať tiež Strážovské vrchy, Vtáčnik, Pohronský Inovec, Tribeč, Malé a Biele Karpaty. Nezriedka je na severovýchodnom horizonte vidieť aj hrebeň Malej a Veľkej Fatry.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
značke po hrebeni:
- od severu z Inovca cez Jakubovú
- od juhu z Novej Lehoty cez rázc. Pod Ostrým vrchom
- po
značke:
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TM 130 Považský Inovec – Piešťany (6. vydanie, 2023) [online]. Banská Bystrica: CBS, 2023, [cit. 2025-10-17]. Dostupné online.
- 1 2 Považský Inovec – Piešťany. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-06]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-06]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-12-06]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-06]. Dostupné online.