Bielený vrch
| Bielený vrch | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trnavský |
| Okres | Piešťany |
| Obec | Hubina |
| Pohorie | Považský Inovec |
| Podcelok | Krahulčie vrchy |
| Povodia | Nitra, Váh |
| Nadmorská výška | 732,6 m n. m. |
| Súradnice | 48°36′04″S 17°58′38″V / 48,6011°S 17,9773°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený |
  | |
 Poloha v rámci Trnavského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Bielený vrch (732,6 m n. m.[1]) je vrch v Považskom Inovci. Leží nad obcou Lipovník, približne 9 km východne od Piešťan.[2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v juhovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Krahulčie vrchy.[3] Vrchol leží v Trnavskom kraji, v okrese Piešťany a v katastrálnom území obce Hubina.[4] Východné úpätie zasahuje na katastrálne územia obcí Lipovník a Bojná.[5] Nachádza sa severne od Nitrianskej Blatnice, z ktorej je k nemu najľahší prístup po zelenej a žltej značke.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Bielený vrch leží v spoločnom masíve s Marhátom, ktorý tvorí najvyššiu časť južnej polovice pohoria. Juhozápadne situovaný Marhát (748 m n. m.) oddeľuje rovnomenné sedlo, ktorým prechádza značená magistrála. Severozápadne leží Grnica (523 m n. m.), severne susedí Holý kameň (591 m n. m.) a východne Kopec (438 m n. m.). Juhovýchodné svahy klesajú do Bojnianskej pahorkatiny a práve na svahoch Bieleného vrchu sa nachádza archeologická lokalita Bojná-Valy.[1] Juhovýchodnú časť masívu odvodňuje potok Hlavinka, severovýchodnú Hradný potok, oba patriace do povodia rieky Nitra. Západne situované svahy odvodňujú prítoky Striebornice do Váhu. Najbližšími sídlami sú Lipovník a Vozokany na juhovýchodnom úpätí, Nová Lehota na severe a Hubina na západe.[2]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Nesúvislý riedky porast a nadmorská výška umožňujú zaujímavé výhľady. Pozorovateľné sú okolité pahorkatiny a nížiny, no taktiež mnohé pohoria. Okrem Považského Inovca možno vidieť Malé a Biele Karpaty, Strážovské a Kremnické vrchy, Vtáčnik či Tribeč.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená trasa a prístup je možný hrebeňom zo sedla Marhát, dostupnom:
- po
značke po hrebeni:
- od severu z Novej Lehoty cez Jelenie jamy
- z juhu zo sedla Havran cez Marhát
- po
značke od rotundy Jurko[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Považský Inovec – Piešťany. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-03]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-03]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-12-03]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-12-03]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-03]. Dostupné online.