Preskočiť na obsah

Marhát

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O rovnomennom sedle pozri Marhát (sedlo).
Marhát
vrch
Marhát z Nitrianskej Blatnice
Štát Slovensko Slovensko
Región Trnavský
Okres Piešťany
Obec Hubina
Pohorie Považský Inovec
Podcelok Krahulčie vrchy
Povodia Nitra, Váh
Nadmorská výška 748,2 m n. m.
Súradnice 48°35′42″S 17°58′14″V / 48,5949°S 17,9705°V / 48.5949; 17.9705
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po značke z Nitrianskej Blatnice
Poloha v rámci Trnavského kraja
Poloha v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Marhát
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Marhát (748,2 m n. m.[1]) je vrch v Považskom Inovci. Leží nad obcou Vozokany[2], približne 9 km východne od Piešťan.[3] Je najvyšším vrchom podcelku Krahulčie vrchy.

Poloha

[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v juhovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Krahulčie vrchy.[4] Vrchol leží v Trnavskom kraji, v okrese Piešťany a v katastrálnom území obce Hubina[5], čiastočne i Vozokany a Nitrianska Blatnica.[6] Nachádza sa severne od Nitrianskej Blatnice, z ktorej je k nemu najľahší prístup po zelenej a žltej značke.[3]

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Marhát tvorí najvyššiu časť južnej polovice pohoria a jeho mohutnosť zvýrazňuje východne susediaca Bojnianska pahorkatina. Vystupuje nad zarovnané plošiny vrcholovej časti ako skalnatý vrstvový tvrdoš. Je porastený jaseňovo-javorovým a bukovým lesom[7]. Výskyt železnej rudy spôsobil, že okolie masívu bolo osídlené od staroveku. Na vrchu Marhát sa nachádza výšinné hradisko z neskorej doby bronzovej a z doby halštatskej[8]. Vo včasnom stredoveku oblasť Marhatu predstavovala jedno z hlavných centier osídlenia stredného Ponitria[9], čo dokladajú nálezy z okolia Bojnej (hradisko Bojná – Valy a jeho aglomerácia), Radošiny a Nitrianskej Blatnice (zachovaná rotunda Jurko a nálezy v jej okolí[10]).

Severovýchodným smerom sa nachádza Bielený vrch (733 m n. m.), oddelený sedlom Marhát, juhozápadným smerom leží Gajda (609 m n. m.), severozápadným vrch Grnica (523 m n. m.) a severne Kostolný vrch (569 m n. m.).[11] Východnú časť masívu odvodňuje potok Hlavinka, južnú menšie prítoky Radošinky do rieky Nitra. Severozápadne situované svahy odvádzajú vodu potokom Striebornica, smerujúceho do Váhu. Najbližšími sídlami sú Lipovník, Vozokany a Nitrianska Blatnica na východnom úpätí, Nová Lehota na severe a Hubina a Moravany nad Váhom na západe.[3]

Na vrchole stojí 10 m vysoký kríž s nápisom Bože ochraňuj turistov. Bol postavený 28. októbra 1947 obyvateľmi obce Nitrianska Blatnica. Iniciátorom stavby bol kňaz Ján Laktiš. V roku 2008 pribudla v jeho blízkosti aj 17 m vysoká drevená rozhľadňa. Autorom projektu je Ľubomír Bečka, realizáciu vykonali Pavol a Miloš Vančo[12].

Geológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol budujú triasové gutensteinské vápence a kremence obalovej jednotky tatrika. Juhovýchodný svah v údolí potoka Hlavinka sa vyznačuje menšími výskytmi devónskych premenených hornín grafitických bridlíc, fylitov, amfibolitov a rúl[13].

Výhľady

[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka nadmorskej výške, polohe a rozhľadni na vrchole umožňuje Marhát zaujímavý kruhový výhľad. Viditeľné sú tak okolité pahorkatiny a nížiny, no taktiež mnohé pohoria. Dobre viditeľné sú okolité vrchy pohoria, no tiež Malé a Biele Karpaty, Strážovské vrchy, Vtáčnik či Tribeč.[14]

Prístup

[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 75.
  2. ↑ TM 130 Považský Inovec – Piešťany (6. vydanie, 2023) [online]. Banská Bystrica: CBS, 2023, [cit. 2025-09-29]. Dostupné online.
  3. 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-01]. Dostupné online.
  4. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-01]. Dostupné online.
  5. ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-12-01]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  6. ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-12-01]. Dostupné online.
  7. ↑ PETROVIČ, Daniel; PETROVIČ, Jozef; KOLEKTÍV AUTOROV. Považský Inovec, turistický sprievodca ČSSR.. Bratislava : Šport, 1986. 77-009-86. Kapitola Miestopisný zoznam, s. 168.
  8. ↑ JAKUBČINOVÁ, Miriam. OJEDINELÉ NÁLEZY Z VRCHU MARHÁT. Študijné zvesti Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied, roč. 2008, čís. 44, s. 51-63. Dostupné online [cit. 2026-03-25]. ISSN 0560-2793. Archivované z originálu.
  9. ↑ BORZOVÁ, Zuzana; PIETA, Karol; JAKUBČINOVÁ, Miriam. Bojná 3. Poľnohospodárske náradie z hradiska valy a jeho zázemia. Nitra : Archeologický ústav SAV, 2020. ISBN 978-80-8196-046-8. S. 55-57.
  10. ↑ ROBAK, Zbigniew. RADIOCARBON DATING OF ST. GEORGE’S ROTUNDA IN NITRIANSKA BLATNICA (SLOVAKIA): AN ARCHAEOLOGICAL COMMENT. Radiocarbon, 2024-02, roč. 66, čís. 1, s. 147–154. Dostupné online [cit. 2026-03-25]. ISSN 0033-8222. DOI: 10.1017/RDC.2024.33. (po anglicky)
  11. ↑ Považský Inovec – Piešťany. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  12. ↑ Informačná tabuľa na rozhľadni, december 2008
  13. ↑ Ivanička, J., Havrila, M., Kohút, M., (Editori), Olšavský, M., Hók, J., Kováčik, M., Madarás, J., Polák, M., Rakús, M., Filo, I., Elečko, M., Fordinál, K., Maglay, J., Pristaš, J., Buček, S., Šimon, L., Kubeš, P., Sherer, S., Zuberec, J., 2006: Geologická mapa regiónu Považský Inovec a jv. časti Trenčianskej kotliny. 1:50 000, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava
  14. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-01]. Dostupné online.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marhát

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Marhát&oldid=8187177“