Marhát

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Disambig.svg O rovnomennom sedle pozri Marhát (sedlo).
Súradnice: 48°35′42″S 17°58′14″V / 48,5949°S 17,9705°V / 48.5949; 17.9705
Marhát
vrch
Rozhľadňa na Marháte, Považský Inovec (2008).jpg
Vyhliadka a kríž na vrchole Marhátu
Štát Slovensko Slovensko
Región Trnavský
Okres Piešťany
Obec Hubina
Pohorie Považský Inovec
Podcelok Krahulčie vrchy
Povodia Nitra, Váh
Nadmorská výška 748,2 m n. m.
Súradnice 48°35′42″S 17°58′14″V / 48,5949°S 17,9705°V / 48.5949; 17.9705
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po zelená turistická značka značke z Nitrianskej Blatnice
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Trnavského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Marhát
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Marhát (748,2 m n. m.[1]) je vrch v Považskom Inovci. Leží nad obcou Vozokany, približne 9 km východne od Piešťan.[2] Je najvyšším vrchom podcelku Krahulčie vrchy.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v juhovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Krahulčie vrchy.[3] Vrchol leží v Trnavskom kraji, v okrese Piešťany a v katastrálnom území obce Hubina[4], čiastočne i Vozokany a Nitrianska Blatnica.[5] Nachádza sa severne od Nitrianskej Blatnice, z ktorej je k nemu najľahší prístup po zelenej a žltej značke.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Marhát tvorí najvyššiu časť južnej polovice pohoria a jeho mohutnosť zvýrazňuje východne susediaca Bojnianska pahorkatina. Vystupuje nad zarovnané plošiny vrcholovej časti ako skalnatý vrstvový tvrdoš. Je porastený jaseňovo-javorovým a bukovým lesom[6]. Výskyt železnej rudy spôsobil, že okolie masívu bolo osídlené od staroveku. V ranom stredoveku tu bolo viacero hradísk, čo dokladajú nálezy z okolia Bojnej (hradiská Valy) a Nitrianskej Blatnice (zachovaná rotunda Jurko a nálezy v jej okolí).

Severovýchodným smerom sa nachádza Bielený vrch (733 m n. m.), oddelený sedlom Marhát, juhozápadným smerom leží Gajda (609 m n. m.), severozápadným vrch Grnica (523 m n. m.) a severne Kostolný vrch (569 m n. m.).[7] Východnú časť masívu odvodňuje potok Hlavinka, južnú menšie prítoky Radošinky do rieky Nitra. Severozápadne situované svahy odvádzajú vodu potokom Striebornica, smerujúceho do Váhu. Najbližšími sídlami sú Lipovník, Vozokany a Nitrianska Blatnica na východnom úpätí, Nová Lehota na severe a Hubina a Moravany nad Váhom na západe.[2]

Na vrchole stojí 10 m vysoký kríž s nápisom Bože ochraňuj turistov. Bol postavený 28. októbra 1947 obyvateľmi obce Nitrianska Blatnica. Iniciátorom stavby bol kňaz Ján Laktiš. V roku 2008 pribudla v jeho blízkosti aj 17 m vysoká drevená rozhľadňa. Autorom projektu je Ľubomír Bečka, realizáciu vykonali Pavol a Miloš Vančo[8].

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol budujú triasové gutensteinské vápence a kremence obalovej jednotky tatrika. Juhovýchodný svah v údolí potoka Hlavinka sa vyznačuje menšími výskytmi devónskych premenených hornín grafitických bridlíc, fylitov, amfibolitov a rúl[9].

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka nadmorskej výške, polohe a rozhľadni na vrchole umožňuje Marhát zaujímavý kruhový výhľad. Viditeľné sú tak okolité pahorkatiny a nížiny, no taktiež mnohé pohoria. Dobre viditeľné sú okolité vrchy pohoria, no tiež Malé a Biele Karpaty, Strážovské vrchy, Vtáčnik či Tribeč.[10]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 75.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-01]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-01]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-12-01]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-12-01]. Dostupné online.
  6. PETROVIČ, Daniel; PETROVIČ, Jozef; KOLEKTÍV AUTOROV. Považský Inovec, turistický sprievodca ČSSR.. Bratislava : Šport, 1986. 77-009-86. Kapitola Miestopisný zoznam, s. 168.
  7. Považský Inovec – Piešťany. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  8. Informačná tabuľa na rozhľadni, december 2008
  9. Ivanička, J., Havrila, M., Kohút, M., (Editori), Olšavský, M., Hók, J., Kováčik, M., Madarás, J., Polák, M., Rakús, M., Filo, I., Elečko, M., Fordinál, K., Maglay, J., Pristaš, J., Buček, S., Šimon, L., Kubeš, P., Sherer, S., Zuberec, J., 2006: Geologická mapa regiónu Považský Inovec a jv. časti Trenčianskej kotliny. 1:50 000, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava
  10. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-01]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marhát

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]