Krželnica
Krželnica | |
vrch | |
Štát | ![]() |
---|---|
Región | Trenčiansky |
Okresy | Bánovce nad Bebravou, Trenčín |
Obce | Kálnica, Zlatníky, Selec |
Pohorie | Považský Inovec |
Podcelok | Vysoký Inovec |
Povodia | Nitra, Váh |
Nadmorská výška | 968,0 m n. m. |
Súradnice | 48°45′48″S 18°02′10″V / 48,7633°S 18,0361°V |
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | po ![]() |
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Krželnica (968,0 m n. m.[1]) je druhý najvyšší vrch v Považskom Inovci. Leží nad obcou Selec, približne 13 km východne od Nového Mesta nad Váhom.[2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoký Inovec.[3] Vrchol leží na území Trenčianskeho kraja a okresov Trenčín a Bánovce nad Bebravou. Zasahuje na katastrálne územie obcí Kálnica, Selec[4] a Zlatníky.[5] Nachádza sa v masíve vrchu Inovec a vrcholom vedie červená značka z Panskej javoriny.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Krželnica je málo výrazný vrch v hlavnom hrebeni Považského Inovca, oddelený plytkým sedlom od dominanty, vrcholu Inovec. Husto zalesnený vrch tak tvorí akoby jeho predvrchol a hrebeňom vedie aj prístup z južnejšie situovaných oblastí. Severozápadným susedom je vrch Hradisko (732 m n. m.), západne leží pahorok Strážna kopa (735 m n. m.), juhozápadne Jakubová (906 m n. m.), južne Horný lom (818 m n. m.), východným smerom vrch Močiare (826 m n. m.) a severným Inovec (1 042 m n. m.).[1] Východné snahy Krželnice sú pramennou oblasťou potoka Livina, smerujúceho do Bebravy, zo západne situovanej časti hrebeňa odvádza vodu Selecký potok do rieky Váh. Najbližšími sídlami sú na západe ležiaci Selec a na východe obec Dubodiel.[2]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol a taktiež hrebeň sú pokryté lesným porastom, znemožňujúcim súvislejší rozhľad. Z menších lokalít s nízkou vegetáciou je možno pozorovať najmä okolité vrchy pohoria, no pri vhodných podmienkach sú viditeľné Biele i Malé Karpaty, Tribeč, Pohronský Inovec, Vtáčnik a Strážovské vrchy.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
značke po hrebeni:
- od severu z Jastrabského sedla cez vrchol Inovca
- od juhu od Panskej javoriny cez Ostrý vrch
- po
značke od východu z Dubodiela cez Inovec
- po
značke zo Selca cez Inovec[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Považský Inovec – Piešťany. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-08]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-08]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-12-08]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-12-07]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-08]. Dostupné online.