Bojná
| Bojná | ||
| obec | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj | |
| Okres | Topoľčany | |
| Vodný tok | Bojnianka | |
| Nadmorská výška | 202 m n. m. | |
| Súradnice | 48°34′32″S 18°03′24″V / 48,575556°S 18,056667°V | |
| Rozloha | 33,81 km² (3 381 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 1 957 (31. 12. 2024) [2] | |
| Hustota | 57,88 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1424 | |
| Starosta | Jozef Stankovský[3] (nezávislý) | |
| PSČ | 956 01 | |
| ŠÚJ | 542717 | |
| EČV (do r. 2022) | TO | |
| Tel. predvoľba | +421-38 | |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad č. 201 956 01 Bojná | |
| E-mailová adresa | ocu@Bojna.sk | |
| Telefón | 536 40 14 | |
| Fax | 537 31 32 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Bojná | ||
| Webová stránka: Bojna.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Poloha a prírodné podmienky
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží v juhovýchodnej časti Považského Inovca a čiastočne v severozápadnej časti Nitrianskej pahorkatiny. Obcou preteká potok Bojnianka. Nadmorská výška stredu obce je 206 m. Priľahlými celkami Považského Inovca sú Krahulčie vrchy a Nízky Inovec.[4] Najbližším významným vrcholom je Marhát (758 m n. m.).
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi oblasti s viac-menej kontinuálnym osídlením od príchodu Slovanov na územie Slovenska, patrí východné predhorie Považského Inovca. Najstaršie nálezy sú datované do mladšej doby kamennej, sídliskové objekty sa našli aj z doby bronzovej a po vláde Keltov a Germánov si územie podmanili Slovania. Sídliská Valy sú predpokladom, že v období Veľkej Moravy bolo obývané aj územie súčasnej obce. Jej názov zrejme vychádza z praslovanského slova „bojňa“, označujúceho usadlosť v blízkosti miesta s vojenskou posádkou, ktorej prítomnosť na hradiskách je doložená.
Najstaršia zachovalá písomná zmienka o Bojnej pochádza z roku 1424. Poloha v blízkosti významnej cesty napomohla rýchlemu rozvoju osady na vinohradnícke mestečko. Prosperitu zastavil pustošivý útok osmanského vojska roku 1530, kedy bola polovica domov vypálená. Remeslá, trhy, jarmoky a najmä vinohradníctvo pomohlo k opätovnej prosperite, čoho dôkazom je zachovalý erb so strapcom hrozna a vinohradníckym nožíkom. Obyvatelia si postavili kaplnku Božského srdca Ježišovho (1741), kostol Všetkých svätých (1780) a kaplnku svätého Urbana (1843). V 18. storočí stáli v obci až štyri mlyny, pivovar, skláreň a papierne, svoj cech tu mali klobučníci, čižmári, tesári a pekári, neskôr tiež tkáči, kováči, kotlári, klampiari a hrnčiari.
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]V obci je neskorobarokový rímskokatolícky kostol Všetkých svätých z roku 1786. V obci sa nachádza aj synagóga z 19. storočia. Sakrálny objekt má sedlovú strechu, maurské nárožné minarety a neorománsky oblúčkový vlys. Interiér synagógy sa nezachoval. Okrem nej je v obci aj židovský cintorín, ktorý je neudržiavaný, náhrobné kamene sú poškodené a čiastočne rozkradnuté.
Archeologická lokalita Bojná-Valy
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa výskumu Archeologického ústavu SAV bola Bojná hospodárskym a politickým centrom Nitrianskeho kniežatstva, v období pred Veľkou Moravou. Boli tu nájdené unikátne pamiatky, dokladajúce proces christianizácie Slovanov.
V severozápadnej časti chotára obce sa nachádza hradisko Valy (Bojná I) s rozlohou 11 hektárov; leží na hlavnom hrebeni Považského Inovca vo výške 390 – 430 metrov nad morom, má obličkový tvar a jeho valy z vonkajšej strany dosahujú ešte aj dnes impozantnú výšku 8 – 10 metrov.
Nad tiesňavou údolia potoka Bojnianka[5], na kóte Hradisko (335 m n. m.) je zložité kruhové opevnenie so zdvojenou líniou priekopy a valu (Bojná II). Ďalšie zemné opevnenie leží na hrebeni východnej časti masívu Žihľavník (Bojná III); opäť ide o dve obranné línie pozostávajúce z priekopy a valu, pôvodne možno kruhové. Komplexný obraz o rozlohe a hraniciach tohto sídliska poskytlo použitie leteckého skenera, ktoré navyše pomohlo odhaliť ďalšie sídliská - Bojná IV. (Nové Valy) a Bojná V. Moderná technológia doplnila pôvodné fragmenty v ucelený obraz nateraz najväčšieho, až 21-hektárového náleziska Bojná V. Nálezy potvrdili osídlenie lokality už v dobe bronzovej a laténskej, ale taktiež v období Veľkej Moravy, kedy tvorila súčasť bojnianskeho komplexu opevnení.[6]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
Synagóga v Bojnej
Replika brány na hradisku Valy I.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Mazúr, E., Lukniš, M. 1986: Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava
- ↑ TM 130 Považský Inovec – Piešťany (6. vydanie, 2023) [online]. Banská Bystrica: CBS, 2023, [cit. 2025-09-29]. Dostupné online.
- ↑ Záhady v Bojnej: Kto zničil bohaté slovanské hradiská? [online]. dromedar.zoznam.sk, [cit. 2017-07-05]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- PIETA, Karol; RUTTKAY, Alexander; RUTTKAY, Matej. Bojná : hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežatstva : [projekt Moravia Magna]. 2. opr. a rozš. vyd. Nitra : Archeologický ústav SAV, 2007. 250 s. ISBN 978-80-88709-91-6.
