Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.
Obec Orešany sa nachádza v severovýchodnej časti západného Slovenska v Nitrianskom kraji, v juhozápadnej časti Topoľčianskeho okresu, na rozhraní pohoria Považského Inovca a Nitrianskej pahorkatiny.
Obec Orešany sa prvýkrát spomína v roku 1330 ako osada Gyos, majetok Ivankovcov z rodu Hunt-Poznanocov. Roku 1390 sa uvádza ako farská obec. Neskoršie doložené názvy sú: Dios (1406), Oressany (1733), maď. Tótdios, Dijos. Novšími zemepánmi bola rodina Diósyovcov, v 1. polovici 16. storočia obec patrila Solymosiovcom, v 2. polovici 16. storočia Fuggerovcom, v 17. storočí Erdödyovcom, v rokoch 1777-1945 Pálffyovcom. V roku 1598 obec vypálili Turci. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Poľnohospodársky charakter si obec uchovala aj počas prvej ČSR.[4]
Názov obce Orešany nie je pred 18. storočím doložený, no doklad Oressany z r. 1773 naznačuje, že názov mohol priamo súvisieť s povinnosťou osadníkov zabezpečovať panskej kuchyni orechové plody, čo súviselo s venovaním sa orechovým stromom, ktoré boli v prevahe v ovocných záhradách, sadoch, prípadne aj vo viniciach. Takisto nemožno vylúčiť, že názov vznikol pred 18. storočím ako paralelný ekvivalent k maďarskému názvu Diós, ktorý je doložený v 14. storočí (Gyos 1330) a neskôr (Dios 1406). [5]
Pohľadnica dokumentujúca stav románskeho kostolíka pred prestavbou v tridsiatych rokoch minulého storočiaRímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža. Pôvodne románsky kostolík postavili v prvej tretine 13. storočia ako jednoloďovú stavbu so západnou tribúnou a polkruhovou apsidou. V období baroka bola k apside zo severnej strany pristavaná sakristia a vytvorený vchod na západnom priečelí. V rokoch 1935 - 1936 kostolík rozšírili kolmo pristavanou loďou, takže dostal novú orientáciu v smere cca sever - juh (románska apsida sa stala bočnou kaplnkou).[6]
Jozef Kováč (13. 3. 1921 Orešany – 13. 9. 2002 Trnava). Kováč študoval filozofiu v Trnave a Brne, teológiu v Anghiene (Belgicko). V roku 1951 prišiel do Kanady, kde založil stredisko slovenských jezuitov (1957), v r. 1958 odišiel do Paríža, kde spolupracoval so slovenskou katolíckou misiou.[7]
↑Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr]: Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
↑Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
↑Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022: Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
↑FERÁKOVÁ, V. et al. Hlohovec a jeho okolie. Bratislava: Obzor. 1968. 261 s.
↑KRAJČOVIČ, Rudolf. Kultúra slova, 2013, [cit. 2020-05-02]. Dostupné online.
↑KOLKA, V. Umeleckohistorické a kultúrne pamiatky okresu Topoľčany. Topoľčany: Okresná pamiatková správa. 1980. 61 s.