Šalgovce
Šalgovce | |
obec | |
Kaštieľ v Šalgovciach
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Kraj | Nitriansky kraj |
Okres | Topoľčany |
Nadmorská výška | 255 m n. m. |
Súradnice | 48°31′33″S 17°53′51″V / 48,5257°S 17,8976°V |
Rozloha | 8,99 km² (899 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 483 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 53,73 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1275 |
Starosta | Tibor Púček[3] (SMER-SD, SNS, HLAS-SD) |
PSČ | 956 06 |
ŠÚJ | 505536 |
EČV (do r. 2022) | TO |
Tel. predvoľba | +421-38 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Šalgovce | |
Webová stránka: salgovce.estranky.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Šalgovce sú obec na Slovensku v okrese Topoľčany.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec Šalgovce sa nachádza v severovýchodnej časti západného Slovenska v Nitrianskom kraji. Patrí do topoľčianskeho okresu a nachádza sa v jeho juhozápadnej časti.
Z geografického hľadiska ležia Šalgovce v severozápadnej časti Nitrianskej pahorkatiny pri juhovýchodnom úpätí južnej časti Považského Inovca.
Symboly obce
[upraviť | upraviť zdroj]Erb
[upraviť | upraviť zdroj]V zelenom štíte sú zobrazené odvrátené nástroje – vinohradnícky nožík a lemeš – pluhová radlica, ktoré majú zlatú farbu. Ide o poľnohospodársky a vinohradnícky motív.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Obec Šalgovce patrí medzi najstaršie dediny v okrese Topoľčany. V Roku 1258 sa spomína ako Swk, altera Swk Sclavorum. Písomná zmienka o obci je z roku 1275. V tom čase bola známa pod názvom Tót Sook alebo Suuk. Do 15. storočia patrilo osídlenie Nitrianskemu hradu. Od roku 1434 na tomto území sídlila zemianska rodina Sókyovcov. Turci tu v 16. storočí podnikali mnohé lúpežné nájazdy. V roku 1599 bola obec úplne vyplienená Turkami, ktorým pomáhali i Tatári. Obec sa z tejto nepriaznivej situácie spamätávala veľmi ťažko. Prispeli k tomu i epidémie a chudoba. Do obce neskôr prichádza rodina Cséryovcov a v 18. storočí panstvo získava rodina Sándorovcov. Poľnohospodárstvo, vinohradníctvo, a tkáčstvo prispelo k rozvoju obce. O rozvoji svedčí i barokovo-klasicistický kaštiel, ktorý pochádza z roku 1760. V roku 1773 sa meno objavuje i slovenskej podobe Salgowce (Šalgowik, Šalgowce). Na začiatku 19. storočia sa na tomto území nachádzala židovská synagóga a židovský cintorín. Obyvatelia boli prevažne katolíckeho vierovyznania a zaoberali sa výrobou vína. K Sándorovcom, v tom čase, pribudla zemianska rodina Thúrczyovcov. 1. svetová vojna sa nepriaznivo odrazila i na živote tunajších obyvateľov. Odpor proti nepriateľovi sa prejavil ničením majetkov, ktoré patrili Židom, obchodníkom a krčmárom. Aj po vzniku Prvej česko-slovenskej republiky časť obyvateľstva pracovala na miestnom veľkostatku a časť odchádzala za prácou do Nemecka, Rakúska i Francúzska. Na začiatku 2. svetovej vojny narukovali slobodní a bezdetní muži, ktorí vykonávali vojenskú službu. Roľníci odvádzali dávky štátu, ale svoje výrobky predávali nadhodnotene, z čoho niektorí zbohatli. V lesoch sa nachádzali partizánske oddiely, ktoré obyvateľstvo zásobovalo potravinami. Našli sa i takí, ktorí obyvateľstvo obťažovali, ale k oddielom nepatrili. V Šalgovciach prebehla počas 2. svetovej vojny nemecká razia. Nemci vtrhli do dediny a hľadali partizánov. Chlapci podliehajúci vojenskej službe sa rozbehli do lesov, kde už boli nemeckí vojaci a dvoch z nich zastrelili. Ostatných mužov odvliekli do školy, kde ich len legitimovali a tým sa razia skončila. Front nemeckých línií sa cez dedinu rýchlo prehnal a nezanechal väčšie škody. Príchod Červenej armády obyvatelia privítali a so skončením vojny (9. mája 1945) sa vrátili i narukovaní vojaci. Zo Šalgoviec zahynul počas 2. svetovej vojny jeden.
Prírodné atraktivity
[upraviť | upraviť zdroj]Okolie dediny tvoria zalesnené kopce, vinice, ktoré sa striedajú s dolinami a spolu tak tvoria pekný reliéf, ktorý ľudia vždy obdivujú.
Starý vrch
[upraviť | upraviť zdroj]Jeho nadmorská výška je 336 metrov. Kedysi odtiaľ viedla cesta do Piešťan. V minulosti sa na Starom vrchu ťažil kameň, ktorý využívali miestni aj okolití obyvatelia. V súčasnosti je miestom pešej i cyklistickej turistiky najmä pre tunajších obyvateľov. Z najvyššieho vrchu je dobrý výhľad na okolité vrchy i dediny.
Skalka
[upraviť | upraviť zdroj]Je známa pre domácich hlavne svojim „osamelým stromom“, ktorý sa týči na vrchole. Jej nadmorská výška nie je známa. Skalka je často miestom pre školské výlety a východiskom pre turistov. Lokality sú navzájom pospájané. Zo Skalky je ľahký prístup do vedľajšej dediny Ardanovce. V minulosti tieto miesta domáci obyvatelia využívali na pasenie a chov domácich zvierat.
Okolie obce
[upraviť | upraviť zdroj]V okolí Šalgoviec sa nachádza vrch Havran a Marhát. Približne 8 kilometrov od obce je známa jaskyňa Čertova pec.
Stavby
[upraviť | upraviť zdroj]Kaštieľ
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa takmer v strede dediny. Pochádza z roku 1760 a je postavený v baroko-klasicistickom štýle. Bol prestavaný v roku 1871 a patrí do zoznamu kultúrnych pamiatok. Vo vnútri, v kaplnke sa nachádza freska z 18. storočia. Ku kaštieľu patrí i správcovská budova veľkostatku. V kaštieli sídlila do roku 1965 škola. Dlhé roky bol nevyužívaný a v roku 2005 bol predaný a zrekonštruovaný na luxusný hotel najmä pre zahraničnú klientelu.
Kaplnka Božského Srdca Ježišovho
[upraviť | upraviť zdroj]Rímskokatolícka kaplnka, ktorá je postavená na cintoríne, je zasvätená Božskému srdcu Ježišovmu. Pochádza z roku 1700. Je v nej obraz Panny Márie zo 17. storočia, ktorý priniesla rodina Sándoryovcov z cudziny. Každý rok v júni sa koná púť z farského kostola v Ardanovciach do kaplnky v Šalgovciach, kde sa potom slúži svätá omša. Kostol v Ardanovciach je zasvätený svätému Michalovi. Bol postavený v roku 1392. Za zmienku stoja i lipy, ktoré tu stoja už dlhé roky a sú chránené.
Zvonica
[upraviť | upraviť zdroj]Stará a vzácna je aj zvonica so zvonom, ktorá však v zozname kultúrnych pamiatok nefiguruje.
Ďalšie pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]V Šalgovciach sa nachádzala i židovská synagóga a na konci dediny je i židovský cintorín. Zaujímava pamiatka vzdialená len niekoľko kilometrov je Rotunda Jurko v Nitrianskej Blatnici.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.