Šalgovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°31′33″S 17°53′51″V / 48,5257°S 17,8976°V / 48.5257; 17.8976
Šalgovce
obec
Šalgovce, Kaštieľ.jpg
Kaštieľ v Šalgovciach
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Topoľčany
Nadmorská výška 255 m n. m.
Súradnice 48°31′33″S 17°53′51″V / 48,5257°S 17,8976°V / 48.5257; 17.8976
Rozloha 8,99 km² (899 ha) [1]
Obyvateľstvo 516 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 57,4 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1275
Starosta Tibor Púček[3] (SMER-SD)
PSČ 956 06
ŠÚJ 505536
EČV TO
Tel. predvoľba +421-38
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Šalgovceobec na Slovensku v okrese Topoľčany.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Šalgovce sa nachádza v severovýchodnej časti západného Slovenska v Nitrianskom kraji. Patrí do topoľčianskeho okresu a nachádza sa v jeho juhozápadnej časti.

Z geografického hľadiska ležia Šalgovce v severozápadnej časti Nitrianskej pahorkatiny pri juhovýchodnom úpätí južnej časti Považského Inovca.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

V zelenom štíte sú zobrazené odvrátené nástroje – vinohradnícky nožík a lemešpluhová radlica, ktoré majú zlatú farbu. Ide o poľnohospodársky a vinohradnícky motív.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Šalgovce patrí medzi najstaršie dediny v okrese Topoľčany. V Roku 1258 sa spomína ako Swk, altera Swk Sclavorum. Písomná zmienka o obci je z roku 1275. V tom čase bola známa pod názvom Tót Sook alebo Suuk. Do 15. storočia patrilo osídlenie Nitrianskemu hradu. Od roku 1434 na tomto území sídlila zemianska rodina Sókyovcov. Turci tu v 16. storočí podnikali mnohé lúpežné nájazdy. V roku 1599 bola obec úplne vyplienená Turkami, ktorým pomáhali i Tatári. Obec sa z tejto nepriaznivej situácie spamätávala veľmi ťažko. Prispeli k tomu i epidémie a chudoba. Do obce neskôr prichádza rodina Cséryovcov a v 18. storočí panstvo získava rodina Sándorovcov. Poľnohospodárstvo, vinohradníctvo, a tkáčstvo prispelo k rozvoju obce. O rozvoji svedčí i barokovo-klasicistický kaštiel, ktorý pochádza z roku 1760. V roku 1773 sa meno objavuje i slovenskej podobe Salgowce (Šalgowik, Šalgowce). Na začiatku 19. storočia sa na tomto území nachádzala židovská synagóga a židovský cintorín. Obyvatelia boli prevažne katolíckeho vierovyznania a zaoberali sa výrobou vína. K Sándorovcom, v tom čase, pribudla zemianska rodina Thúrczyovcov. 1. svetová vojna sa nepriaznivo odrazila i na živote tunajších obyvateľov. Odpor proti nepriateľovi sa prejavil ničením majetkov, ktoré patrili Židom, obchodníkom a krčmárom. Aj po vzniku Prvej česko-slovenskej republiky časť obyvateľstva pracovala na miestnom veľkostatku a časť odchádzala za prácou do Nemecka, Rakúska i Francúzska. Na začiatku 2. svetovej vojny narukovali slobodní a bezdetní muži, ktorí vykonávali vojenskú službu. Roľníci odvádzali dávky štátu, ale svoje výrobky predávali nadhodnotene, z čoho niektorí zbohatli. V lesoch sa nachádzali partizánske oddiely, ktoré obyvateľstvo zásobovalo potravinami. Našli sa i takí, ktorí obyvateľstvo obťažovali, ale k oddielom nepatrili. V Šalgovciach prebehla počas 2. svetovej vojny nemecká razia. Nemci vtrhli do dediny a hľadali partizánov. Chlapci podliehajúci vojenskej službe sa rozbehli do lesov, kde už boli nemeckí vojaci a dvoch z nich zastrelili. Ostatných mužov odvliekli do školy, kde ich len legitimovali a tým sa razia skončila. Front nemeckých línií sa cez dedinu rýchlo prehnal a nezanechal väčšie škody. Príchod Červenej armády obyvatelia privítali a so skončením vojny (9. mája 1945) sa vrátili i narukovaní vojaci. Zo Šalgoviec zahynul počas 2. svetovej vojny jeden... Šalgovce sú známe vďaka slávnemu páru LiBora

Prírodné atraktivity[upraviť | upraviť zdroj]

Okolie dediny tvoria zalesnené kopce, vinice, ktoré sa striedajú s dolinami a spolu tak tvoria pekný reliéf, ktorý ľudia vždy obdivujú.

Starý vrch[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho nadmorská výška je 336 metrov. Kedysi odtiaľ viedla cesta do Piešťan. V minulosti sa na Starom vrchu ťažil kameň, ktorý využívali miestni aj okolití obyvatelia. V súčasnosti je miestom pešej i cyklistickej turistiky najmä pre tunajších obyvateľov. Z najvyššieho vrchu je dobrý výhľad na okolité vrchy i dediny.

Skalka[upraviť | upraviť zdroj]

Je známa pre domácich hlavne svojim „osamelým stromom“, ktorý sa týči na vrchole. Jej nadmorská výška nie je známa. Skalka je často miestom pre školské výlety a východiskom pre turistov. Lokality sú navzájom pospájané. Zo Skalky je ľahký prístup do vedľajšej dediny Ardanovce. V minulosti tieto miesta domáci obyvatelia využívali na pasenie a chov domácich zvierat.

Okolie obce[upraviť | upraviť zdroj]

V okolí Šalgoviec sa nachádza vrch Havran a Marhát. Približne 8 kilometrov od obce je známa jaskyňa Čertova pec.

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Kaštieľ[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa takmer v strede dediny. Pochádza z roku 1760 a je postavený v baroko-klasicistickom štýle. Bol prestavaný v roku 1871 a patrí do zoznamu kultúrnych pamiatok. Vo vnútri, v kaplnke sa nachádza freska z 18. storočia. Ku kaštieľu patrí i správcovská budova veľkostatku. V kaštieli sídlila do roku 1965 škola. Dlhé roky bol nevyužívaný a v roku 2005 bol predaný a zrekonštruovaný na luxusný hotel najmä pre zahraničnú klientelu.

Kaplnka Božského Srdca Ježišovho[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícka kaplnka, ktorá je postavená na cintoríne, je zasvätená Božskému srdcu Ježišovmu. Pochádza z roku 1700. Je v nej obraz Panny Márie zo 17. storočia, ktorý priniesla rodina Sándoryovcov z cudziny. Každý rok v júni sa koná púť z farského kostola v Ardanovciach do kaplnky v Šalgovciach, kde sa potom slúži svätá omša. Kostol v Ardanovciach je zasvätený svätému Michalovi. Bol postavený v roku 1392. Za zmienku stoja i lipy, ktoré tu stoja už dlhé roky a sú chránené.

Zvonica[upraviť | upraviť zdroj]

Stará a vzácna je aj zvonica so zvonom, ktorá však v zozname kultúrnych pamiatok nefiguruje.

Ďalšie pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V Šalgovciach sa nachádzala i židovská synagóga a na konci dediny je i židovský cintorín. Zaujímava pamiatka vzdialená len niekoľko kilometrov je Rotunda Jurko v Nitrianskej Blatnici.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.