Nitrianska pahorkatina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°27′58″S 18°03′50″V / 48,466°S 18,064°V / 48.466; 18.064
Nitrianska pahorkatina
geomorfologický podcelok
Zbehy.jpg
Okolie Nitry
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky
Okresy Nitra, Nové Zámky, Galanta, Šaľa, Hlohovec, Topoľčany, Bánovce nad Bebravou, Partizánske
Nadradená
jednotka
Podunajská pahorkatina
Susedné
jednotky
Nitrické vrchy
Zliechovská hornatina
Vysoký Inovec
Nízky Inovec
Krahulčie vrchy
Inovecké predhorie
Dolnovážska niva
Podunajská rovina
Nitrianska niva
Zobor
Jelenec
Veľký Tribeč
Rázdiel
Oslianska kotlina
Podradené
jednotky
Zálužianska pahorkatina
Bojnianska pahorkatina
Bánovská pahorkatina
Drieňovské podhorie
Tribečské podhorie
Nitrianska tabuľa
Nitrianske vŕšky
Mestá Nitra, Hlohovec, Topoľčany, Partizánske, Bánovce nad Bebravou
Súradnice 48°27′58″S 18°03′50″V / 48,466°S 18,064°V / 48.466; 18.064
Najnižší bod južný okraj územia
 - výška cca 120 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Red pog.svg
Poloha územia na Slovensku
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nitrianska pahorkatina je geomorfologický podcelok Podunajskej pahorkatiny. Tvorí pás územia medzi riekami Váh a Nitra.

Geografická poloha[upraviť | upraviť kód]

Severná časť Nitrianskej pahorkatiny sa nachádza v relatívne širokom priestore medzi pohoriami Tribeč a Považský Inovec. Na východnom okraji územia tečie rieka Nitra a podcelok sa dá približne vymedziť mestami Nitra, Nové Zámky, Sereď, Hlohovec, Topoľčany, Bánovce nad Bebravou a Partizánske. Na severe Nitrianska pahorkatina hraničí so Strážovskými vrchmi a jeho podcelkami Nitrické vrchy a Zliechovská hornatina, na západe leží Považský Inovec a jeho podcelky Vysoký Inovec, Nízky Inovec, Krahulčie vrchy a Inovecké predhorie. Rovinaté oblasti začína na juhozápade ležiaca Dolnovážska niva, južným smerom nadväzuje Podunajská rovina a juhovýchodným smerom pokračuje Podunajská pahorkatina Nitrianskou nivou. Východným smerom následne tvorí zreteľnú hranicu pohorie Tribeč a jeho podcelky Zobor, Jelenec, Veľký Tribeč a Rázdiel a v údolí Nitry na severe územia susedí Oslianska kotlina (podcelok Hornonitrianskej kotliny).[1]

Z územnosprávneho hľadiska sa väčšina Nitrianskej pahorkatiny nachádza v Nitrianskom kraji, na západe však čiastočne aj v Trnavskom kraji a na severe aj v Trenčianskom kraji. Na území Nitrianskej pahorkatiny sú okresy: Nitra, Topoľčany, Bánovce nad Bebravou, Partizánske, Hlohovec, Galanta, Šaľa a Nové Zámky.

Členenie[upraviť | upraviť kód]

Nitrianska pahorkatina ako geomorfologický podcelok sa delí na 7 geomorfologických častí:

  • Zálužianska pahorkatina
  • Bojnianska pahorkatina
  • Bánovská pahorkatina
  • Drieňovské podhorie
  • Tribečské podhorie
  • Nitrianska tabuľa
  • Nitrianske vŕšky

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť kód]

Zväčša zvlnený reliéf Nitrianskej pahorkatiny je ako stvorený pre poľnohospodárstvo. V južných častiach oblasti je pôda tvorená černozemami, v severnejších územiach zas hnedozemami. Aj klimatické podmienky mimoriadne nahrávajú poľnohospodárskej činnosti – priemerná teplota v januári sa pohybuje v rozmedzí 1 – 4 stupne Celzia, v júli 18 – 20 stupňov Celzia. Priemerné zrážkové úhrny sú 600 – 700 mm ročne.

Toto predurčenie nezostalo nevyužité. Územie sa skutočne intenzívne využíva na poľnohospodárstvo, z pôvodných dubových porastov ostali len zvyšky v podobe hájov. Nitra sa dokonca považuje za centrum slovenského poľnohospodárstva s jedinou slovenskou univerzitou, zameranou na túto činnosť a s výstaviskom Agrokomplex.

Chránené územia[upraviť | upraviť kód]

Na území Nitrianskej pahorkatiny leží niekoľko maloplošných chránených území:

Osídlenie[upraviť | upraviť kód]

Najdôležitejšími mestskými sídlami v oblasti sú Nitra, Hlohovec, Topoľčany, Partizánske a Bánovce nad Bebravou. Ostatné okresné mestá, ktorých okresy ležia v oblasti Nitrianskej pahorkatiny sa buď nachádzajú mimo tejto oblasti, alebo je ich zaradenie sporné. Najmä v okolí Nitry sú archeologické náleziská pravekých a ranostredovekých osídlení, vrátane veľkomoravských dvorcov a hradísk.

Doprava[upraviť | upraviť kód]

Dôležité komunikácie vedú najmä krajským mestom Nitra; od Trnavy na Zlaté Moravce vedie medzinárodná cesta E 58 v trase rýchlostnej cesty R1 a zo severu na juh vedie cesta I/64 (PrievidzaNové Zámky). Juhozápadným okrajom pahorkatiny vedie cesta I/75 (ŠaľaNové Zámky) a na severe prechádza cesta I/9 (TrenčínPrievidza). Železničná doprava je zastúpená najmä regionálnymi traťami, južným okrajom vedie železničná trať Bratislava – Štúrovo. Cez Nitru vedú trate Leopoldov – Kozárovce i trať do Prievidze, na ktorú sa pripája trať do Trenčína.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-08-26]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]