Nitrianska pahorkatina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Nitrianska pahorkatina je pahorkatina v širšom okolí rieky Nitra a rovnomenného mesta. Je to geomorfologický podcelok Podunajskej pahorkatiny, ktorá je spolu s Podunajskou rovinou časťou Podunajskej nížiny. Nitrianska pahorkatina sa vďaka vynikajúcim prírodným predpokladom intenzívne využíva na poľnohospodárstvo.

Geografická poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšia časť Nitrianskej pahorkatiny sa nachádza v relatívne širokom priestore medzi pohoriami Tribeč a Považský Inovec. Na východnom okraji tohto teritória, v podhorí Tribeča, tečie rieka Nitra. Toto územie sa dá približne charakterizovať ako trojuholník utvorený mestami Nitra, Hlohovec a Topoľčany. Avšak Nitrianska pahorkatina sa rozprestiera aj mimo tohto územia. Na severe siaha až do oblasti Bánoviec nad Bebravou, čo znamená, že ju z časti ohraničujú aj Strážovské vrchy. Na juhu zas Nitrianska pahorkatina zaberá kus zeme od spomínaného trojuholníka až po oblasť Nových Zámkov, kde plynule prechádza na juhu do Podunajskej roviny, na západe tohto územia (južnejšie od Považského Inovca) do Trnavskej pahorkatiny (prirodzenú hranicu tu tvorí rieka Váh).

Z územnosprávneho hľadiska, väčšina Nitrianskej pahorkatiny sa nachádza v Nitrianskom kraji, na západe však čiastočne aj v Trnavskom kraji a na severe aj v Trenčianskom kraji. Na území Nitrianskej pahorkatiny sú okresy: Nitra, Topoľčany, Bánovce nad Bebravou, Partizánske, Hlohovec, Galanta, Šaľa a Nové Zámky.

Členenie na podcelky[upraviť | upraviť zdroj]

Nitrianska pahorkatina ako geomorfologický podcelok sa delí na 7 geomorfologických častí:[1]

  • Zálužianska pahorkatina
  • Bojnianska pahorkatina
  • Bánovská pahorkatina
  • Drieňovské podhorie
  • Tribečské podhorie
  • Nitrianska tabuľa
  • Nitrianske vŕšky

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Zväčša zvlnený reliéf Nitrianskej pahorkatiny je ako stvorený pre poľnohospodárstvo. V južných častiach oblasti je pôda tvorená černozemami, v severnejších územiach zas hnedozemami. Aj klimatické podmienky mimoriadne nahrávajú poľnohospodárskej činnosti – priemerná teplota v januári sa pohybuje v rozmedzí 1 – 4 stupne Celzia, v júli 18 – 20 stupňov Celzia. Priemerné zrážkové úhrny sú 600 – 700 mm ročne.

Toto predurčenie nezostalo nevyužité. Územie sa skutočne intenzívne využíva na poľnohospodárstvo, z pôvodných dubových porastov ostali len zvyšky v podobe hájov. Nitra sa dokonca považuje za centrum slovenského poľnohospodárstva s jedinou slovenskou univerzitou, zameranou na túto činnosť a s výstaviskom Agrokomplex.

Sídla v oblasti[upraviť | upraviť zdroj]

Najdôležitejšími mestskými sídlami v oblasti sú Nitra, Topoľčany, Hlohovec a Bánovce nad Bebravou. Ostatné okresné mestá, ktorých okresy ležia v oblasti Nitrianskej pahorkatiny sa buď nachádzajú mimo tejto oblasti, alebo je ich zaradenie sporné.

Z významnejších dedín treba určite spomenúť Veľké Zálužie, Lehotu, Bojnú, Močenok, Šoporňu, Patu, Báb, Lukáčovce, Rišňovce, Výčapy-Opatovce, Preseľany, Čakajovce, Alekšince, Zbehy, Lužianky, Veľké Ripňany, Radošinu, Dražovce, Horné Obdokovce a mnoho iných.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Spracované podľa: KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. geology.sk, 2011, [cit. 2017-10-10]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°17′18″S 17°59′16″V / 48,288336°S 17,987758°V / 48.288336; 17.987758