Jelenec (geomorfologický podcelok)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°24′36″S 18°10′41″V / 48,410°S 18,178°V / 48.410; 18.178
Jelenec
geomorfologický podcelok
Gímes 2014 -040.JPG
Južná časť územia z hradu Gýmeš
Štát Slovensko Slovensko
Región Nitriansky
Okresy Nitra, Zlaté Moravce, Topoľčany
Nadradená
jednotka
Tribeč
Susedné
jednotky
Nitrianska pahorkatina
Veľký Tribeč
Žitavská pahorkatina
Zobor
Podradené
jednotky
Kostolianska kotlina
Súradnice 48°24′36″S 18°10′41″V / 48,410°S 18,178°V / 48.410; 18.178
Najvyšší bod Ploská
 - výška 577 m n. m.
Najnižší bod na juhozápadnom okraji
 - výška cca 160 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Red pog.svg
Poloha územia na Slovensku
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Jelenec je geomorfologický podcelok pohoria Tribeč. Zaberá juhozápadnú časť a najvyšší vrch je 577 m n. m. vysoká Ploská.

Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podcelok sa nachádza juhozápadne od najvyššej časti pohoria a oddeľuje Ponitrie na severozápade od Požitavia na juhovýchode. Západným a severozápadným smerom nadväzuje Nitrianska pahorkatina (podcelok Podunajskej pahorkatiny), severovýchodne a východne pokračuje Tribeč podcelkom Veľký Tribeč. Južným smerom pokračuje opäť Podunajská pahorkatina málo zvlnenou Žitavskou pahorkatinou a na juhozápade nadväzuje hlbokým Huntáckym údolím oddelený podcelok Zobor.[1]

Podcelok má jedinú geomorfologickú časť - Kostoliansku kotlinu.

Vybrané vrchy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ploská (577 m n. m.) – najvyšší vrch podcelku
  • Veľký Lysec (547 m n. m.)
  • Dúň (514 m n. m.)
  • Drža (499 m n. m.)
  • Veľká skala (496 m n. m.)

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

Prakticky celé územie patrí do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, z maloplošných území tu ležia chránené areály Huntácka dolina, Jelenská gaštanica a Kostolianske lúky.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Najmä južne orientované úpätia boli oddávna osídľované, čo dokazujú mnohé archeologické nálezy. V širšom okolí Nitry bolo v 9. storočí centrum Nitrianskeho kniežatstva, ktoré sa následne stalo súčasťou Veľkej Moravy. Z ranouhorského obdobia sa v Kostoľanoch pod Tribečom nachádza Kostolík svätého Juraja, jedna z najstarších zachovalých predrománskych stavieb na Slovensku. Z viacerých hradísk najväčšiu pozornosť pútajú hrady, z ktorých možno spomenúť Oponický hrad a Gýmeš.[2]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Územím nevedú žiadne hlavné cesty, zvláštnosťou je však trasovanie železničnej trate Lužianky – Zlaté Moravce Huntáckym údolím na hranici s podcelkom Zobor.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-03-23]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-04-03]. Dostupné online.