Jelenec (geomorfologický podcelok)
| Jelenec | |
| geomorfologický podcelok | |
 Južná časť územia z hradu Gýmeš | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Nitriansky |
| Okresy | Nitra, Zlaté Moravce, Topoľčany |
| Nadradená jednotka |
Tribeč |
| Susedné jednotky |
Nitrianska pahorkatina Veľký Tribeč Žitavská pahorkatina Zobor |
| Podradené jednotky |
Kostolianska kotlina |
| Súradnice | 48°24′36″S 18°10′41″V / 48,410°S 18,178°V |
| Najvyšší bod | Ploská |
| - výška | 577 m n. m. |
| Najnižší bod | na juhozápadnom okraji |
| - výška | cca 160 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Jelenec je geomorfologický podcelok pohoria Tribeč. Zaberá juhozápadnú časť a najvyšší vrch je 577 m n. m. vysoká Ploská.
Vymedzenie
[upraviť | upraviť zdroj]Podcelok sa nachádza juhozápadne od najvyššej časti pohoria a oddeľuje Ponitrie na severozápade od Požitavia na juhovýchode. Západným a severozápadným smerom nadväzuje Nitrianska pahorkatina (podcelok Podunajskej pahorkatiny), severovýchodne a východne pokračuje Tribeč podcelkom Veľký Tribeč. Južným smerom pokračuje opäť Podunajská pahorkatina málo zvlnenou Žitavskou pahorkatinou a na juhozápade nadväzuje hlbokým Huntáckym údolím oddelený podcelok Zobor.[1]
Podcelok má jedinú geomorfologickú časť - Kostoliansku kotlinu.
Vybrané vrchy
[upraviť | upraviť zdroj]Ochrana prírody
[upraviť | upraviť zdroj]Prakticky celé územie patrí do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, z maloplošných území tu ležia chránené areály Huntácka dolina, Jelenská gaštanica a Kostolianske lúky.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Najmä južne orientované úpätia boli oddávna osídľované, čo dokazujú mnohé archeologické nálezy. V širšom okolí Nitry bolo v 9. storočí centrum Nitrianskeho kniežatstva, ktoré sa následne stalo súčasťou Veľkej Moravy. Z ranouhorského obdobia sa v Kostoľanoch pod Tribečom nachádza Kostolík svätého Juraja, jedna z najstarších zachovalých predrománskych stavieb na Slovensku. Z viacerých hradísk najväčšiu pozornosť pútajú hrady, z ktorých možno spomenúť Oponický hrad a Gýmeš.[3]
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Územím nevedú žiadne hlavné cesty, zvláštnosťou je však trasovanie železničnej trate Lužianky – Zlaté Moravce Huntáckym údolím na hranici s podcelkom Zobor.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2025-07-27]. Dostupné online.
- ↑ TM 137 Tribeč – Pohronský Inovec – Topoľčianky [online]. Banská Bystrica: CBS, [cit. 2025-10-03]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-04-03]. Dostupné online.