Kolačnianska brázda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°35′49″S 18°25′19″V / 48,597°S 18,422°V / 48.597; 18.422
Kolačnianska brázda
geomorfologická časť
Tribča
Kolacno rybnik.jpg
Stredná časť pri Kolačnianskom rybníku
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okresy Prievidza, Partizánske
Časť Rázdiela
Hranice Skýcovská vrchovina, Veľkopoľská vrchovina, Kolačnianska vrchovina, Vysoký Vtáčnik, Oslianska kotlina, Stredonitrianska niva, Tribečské podhorie
Mestá Veľké Uherce, Kolačno, Radobica
Rieky Drahožica, Kolačniansky potok, Drndava
Súradnice 48°35′49″S 18°25′19″V / 48,597°S 18,422°V / 48.597; 18.422
Najnižší bod údolie Drahožice
 - poloha severný okraj územia
 - výška cca 200 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kolačnianska brázda je geomorfologickou časťou Rázdiela, podcelku pohoria Tribeč.[1] Leží v severnej polovici podcelku, južne od Partizánskeho.[2]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Územie sa nachádza na severnom okraji pohoria Tribeč a zaberá depresiu v severnej polovici podcelku Rázdiel. Predstavuje depresiu, ktorá vedie od Brodzian v blízkosti Partizánskeho na západe, cez Veľké Uherce a Kolačno v centrálnej časti, po Radobicu na východnom okraji. Kolačniansku brázdu obklopuje v rámci pohoria Skýcovská a Veľkopoľská vrchovina na juhu a dve samostatné časti Kolačnianskej vrchoviny na severe. Severovýchodným smerom nadväzuje Oslianska kotlina (podcelok Hornonitrianskej kotliny), východným smerom leží Vysoký Vtáčnik (podcelok Vtáčnika). V západnej časti susedí Podunajská pahorkatina s časťami Tribečské podhorie a Stredonitrianska niva, zasahujúca malou časťou aj v severnej časti.[1]

Územie patrí do povodia Nitry a najvýznamnejším vodným tokom je Drahožica. Odvodňuje celú strednú časť brázdy a v obci Veľké Uherce priberá Drndavu a Kolačniansky potok. V tejto časti leží Veľkouherecká a Kolačnianska priehrada. Centrálnou časťou cez Veľké Uherce vedie na Skýcov a do Zlatých Moraviec cesta II/511, na ktorú sa pripája III/1764 do Kolačna. Východný okraj obsluhuje III/1795, odbočujúca z cesty II/512 (OslanyŽarnovica), západnú časť obsluhuje cesta II/593 (PartizánskeBošany) a z nej vedúce miestne komunikácie.[2]

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

Táto časť Tribča leží v Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, pričom vyňaté je územie sídiel s intenzívne poľnohospodársky využívaným okolím. Osobitne chráneným územím je len na západnom okraji ležiaci chránený areál Brodziansky park a juhovýchodne sa nachádzajúca prírodná rezervácia Dobrotínske skaly.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť Kolačnianskej brázdy patrí medzi turisticky pokojnejšie oblasti. Pohorie Tribeč je známou hubárskou oblasťou a vodné nádrže pri Kolačne a Veľkých Uherciach vyhľadávajú športoví rybári. Cieľom turistov sú najmä susedné lokality (napr. Klížske Hradište či Michalov vrch), no po žltá turistická značka žltom chodníku sa dá z Partizánskeho a Kolačna vystúpiť na Osečný vrch (551 m n. m.). Z Brodzian vedie modrá turistická značka modro značený chodník cez Veľký Klíž a lokalitu Vrchhora na Michalov vrch (541 m n. m.). Z Veľkých Uheriec vedie zelená turistická značka zelená trasa k prírodnej rezervácii Dobrotínske skaly.[2] Z kultúrnych pamiatok zaujmú kaštiele vo Veľkých Uherciach a Brodzanoch, no v najmä v okrajových častiach a blízkom okolí sa nachádzajú aj archeologické náleziska.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-27]. Dostupné online.
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-27]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]