Kolačnianska brázda
| Kolačnianska brázda | |
| geomorfologická časť Tribča | |
 Stredná časť pri Kolačnianskom rybníku
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okresy | Prievidza, Partizánske |
| Časť | Rázdiela |
| Hranice | Skýcovská vrchovina, Veľkopoľská vrchovina, Kolačnianska vrchovina, Vysoký Vtáčnik, Oslianska kotlina, Stredonitrianska niva, Tribečské podhorie |
| Mestá | Veľké Uherce, Kolačno, Radobica |
| Rieky | Drahožica, Kolačniansky potok, Drndava |
| Súradnice | 48°35′49″S 18°25′19″V / 48,597°S 18,422°V |
| Najnižší bod | údolie Drahožice |
| - poloha | severný okraj územia |
| - výška | cca 200 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kolačnianska brázda je geomorfologickou časťou Rázdiela, podcelku pohoria Tribeč.[1] Leží v severnej polovici podcelku, južne od Partizánskeho.[2]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Územie sa nachádza na severnom okraji pohoria Tribeč a zaberá depresiu v severnej polovici podcelku Rázdiel. Predstavuje depresiu, ktorá vedie od Brodzian v blízkosti Partizánskeho na západe, cez Veľké Uherce a Kolačno v centrálnej časti, po Radobicu na východnom okraji. Kolačniansku brázdu obklopuje v rámci pohoria Skýcovská a Veľkopoľská vrchovina na juhu a dve samostatné časti Kolačnianskej vrchoviny na severe. Severovýchodným smerom nadväzuje Oslianska kotlina (podcelok Hornonitrianskej kotliny), východným smerom leží Vysoký Vtáčnik (podcelok Vtáčnika). V západnej časti susedí Podunajská pahorkatina s časťami Tribečské podhorie a Stredonitrianska niva, zasahujúca malou časťou aj v severnej časti.[1]
Územie patrí do povodia Nitry a najvýznamnejším vodným tokom je Drahožica. Odvodňuje celú strednú časť brázdy a v obci Veľké Uherce priberá Drndavu a Kolačniansky potok. V tejto časti leží Veľkouherecká a Kolačnianska priehrada. Centrálnou časťou cez Veľké Uherce vedie na Skýcov a do Zlatých Moraviec cesta II/511, na ktorú sa pripája III/1764 do Kolačna. Východný okraj obsluhuje III/1795, odbočujúca z cesty II/512 (Oslany – Žarnovica), západnú časť obsluhuje cesta II/593 (Partizánske – Bošany) a z nej vedúce miestne komunikácie.[2]
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]Táto časť Tribča leží v Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, pričom vyňaté je územie sídiel s intenzívne poľnohospodársky využívaným okolím. Osobitne chráneným územím je len na západnom okraji ležiaci chránený areál Brodziansky park a juhovýchodne sa nachádzajúca prírodná rezervácia Dobrotínske skaly.[2]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Oblasť Kolačnianskej brázdy patrí medzi turisticky pokojnejšie oblasti. Pohorie Tribeč je známou hubárskou oblasťou a vodné nádrže pri Kolačne a Veľkých Uherciach vyhľadávajú športoví rybári. Cieľom turistov sú najmä susedné lokality (napr. Klížske Hradište či Michalov vrch), no po 
žltom chodníku sa dá z Partizánskeho a Kolačna vystúpiť na Osečný vrch (551 m n. m.). Z Brodzian vedie 
modro značený chodník cez Veľký Klíž a lokalitu Vrchhora na Michalov vrch (541 m n. m.). Z Veľkých Uheriec vedie 
zelená trasa k prírodnej rezervácii Dobrotínske skaly.[2] Z kultúrnych pamiatok zaujmú kaštiele vo Veľkých Uherciach a Brodzanoch, no v najmä v okrajových častiach a blízkom okolí sa nachádzajú aj archeologické náleziska.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-27]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-27]. Dostupné online.