Hornonitrianske predhorie
| Hornonitrianske predhorie (Hornianske predhorie) | |
| geomorfologická časť Tribča | |
.jpg) Severná časť predhoria
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Nitriansky, Trenčiansky |
| Okresy | Topoľčany, Partizánske |
| Časť | Veľkého Tribča |
| Hranice | Skýcovská vrchovina, Vysoký Tribeč, Zlatnianske predhorie, Tribečské podhorie |
| Rieky | Dršňa, Lišna, Vyčoma |
| Súradnice | 48°31′26″S 18°16′59″V / 48,524°S 18,283°V |
| Najnižší bod | západný okraj územia |
| - výška | cca 200 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hornonitrianske predhorie[1] alebo Hornianske predhorie[2] je geomorfologickou časťou Veľkého Tribča, podcelku pohoria Tribeč.[2] Leží v severozápadnej časti podcelku, juhovýchodne od Topoľčian.[3]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Územie sa nachádza v strednej časti pohoria Tribeč a zaberá severozápadnú časť podcelku Veľký Tribeč. Vytvára pás územia, lemujúci túto časť pohoria, približne od Ješkovej Vsi na severe, po Kovarce na západe. Hornonitrianske predhorie obklopuje v rámci pohoria na východe Skýcovská vrchovina, geomorfologická časť podcelku Rázdiel, južným smerom nadväzuje podcelok Veľký Tribeč s časťami Vysoký Tribeč a Zlatnianske predhorie. Severný a západný smer vymedzuje Tribečské podhorie, ktoré je súčasťou Podunajskej pahorkatiny.[2]
Západné a severné úbočia Veľkého Tribča[4] patria do povodia Nitry, kde smerujú aj všetky vodné toky z Hornonitrianskeho predhoria. Najvýznamnejšie potoky tejto časti pohoria sú Dršňa, Lišna, Vyčoma a Hradský potok.[3]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
Prakticky celá stredná časť pohoria, vrátane Hornonitrianskeho podhoria, patrí do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Osobitne chránenými územiami sú národná prírodná rezervácia Hrdovická, prírodná rezervácia Kovarská hôrka a Solčiansky háj.[3]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Turisticky atraktívne lokality sú najmä v chránených oblastiach na západnom okraji územia. Značené chodníky z okolitých obcí vedú na dominantné vrchy pohoria. Najnavštevovanejší je hlavný hrebeň v úseku Veľký Tribeč – Malý Tribeč – Medvedí vrch, s pokračovaním na Javorový vrch.
Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]
- po
modro značenom chodníku:
- z Kovariec na Veľký Tribeč (napojenie na
červeno značenú Ponitriansku magistrálu) - zo Solčian cez Medvedí vrch a Malý Tribeč na rázc. Pustovníkova studňa
- z Kovariec na Veľký Tribeč (napojenie na
- po
žltej trase z Klátovej Novej Vsi na Javorový vrch (731 m n. m.)[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-05-04]. Dostupné online.
- ↑ a b c KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-04]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-04]. Dostupné online.
- ↑ Jazyk súčasnej prózy a jazyková kultúra * [online]. juls.savba.sk, [cit. 2019-05-04]. Dostupné online.