Hornonitrianske predhorie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°31′26″S 18°16′59″V / 48,524°S 18,283°V / 48.524; 18.283
Hornonitrianske predhorie
(Hornianske predhorie)
geomorfologická časť
Tribča
958 44 Klátova Nová Ves, Slovakia - panoramio (3).jpg
Severná časť predhoria
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Nitriansky, Trenčiansky
Okresy Topoľčany, Partizánske
Časť Veľkého Tribča
Hranice Skýcovská vrchovina, Vysoký Tribeč, Zlatnianske predhorie, Tribečské podhorie
Rieky Dršňa, Lišna, Vyčoma
Súradnice 48°31′26″S 18°16′59″V / 48,524°S 18,283°V / 48.524; 18.283
Najnižší bod západný okraj územia
 - výška cca 200 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hornonitrianske predhorie[1] alebo Hornianske predhorie[2] je geomorfologickou časťou Veľkého Tribča, podcelku pohoria Tribeč.[2] Leží v severozápadnej časti podcelku, juhovýchodne od Topoľčian.[3]

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Územie sa nachádza v strednej časti pohoria Tribeč a zaberá severozápadnú časť podcelku Veľký Tribeč. Vytvára pás územia, lemujúci túto časť pohoria, približne od Ješkovej Vsi na severe, po Kovarce na západe. Hornonitrianske predhorie obklopuje v rámci pohoria na východe Skýcovská vrchovina, geomorfologická časť podcelku Rázdiel, južným smerom nadväzuje podcelok Veľký Tribeč s časťami Vysoký Tribeč a Zlatnianske predhorie. Severný a západný smer vymedzuje Tribečské podhorie, ktoré je súčasťou Podunajskej pahorkatiny.[2]

Západné a severné úbočia Veľkého Tribča[4] patria do povodia Nitry, kde smerujú aj všetky vodné toky z Hornonitrianskeho predhoria. Najvýznamnejšie potoky tejto časti pohoria sú Dršňa, Lišna, Vyčoma a Hradský potok.[3]

Chránené územia[upraviť | upraviť kód]

Prakticky celá stredná časť pohoria, vrátane Hornonitrianskeho podhoria, patrí do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Osobitne chránenými územiami sú národná prírodná rezervácia Hrdovická, prírodná rezervácia Kovarská hôrka a Solčiansky háj.[3]

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Turisticky atraktívne lokality sú najmä v chránených oblastiach na západnom okraji územia. Značené chodníky z okolitých obcí vedú na dominantné vrchy pohoria. Najnavštevovanejší je hlavný hrebeň v úseku Veľký TribečMalý TribečMedvedí vrch, s pokračovaním na Javorový vrch.

Turistické trasy[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-05-04]. Dostupné online.
  2. a b c KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-04]. Dostupné online.
  3. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-04]. Dostupné online.
  4. Jazyk súčasnej prózy a jazyková kultúra * [online]. juls.savba.sk, [cit. 2019-05-04]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]