Kolačnianska vrchovina
| Kolačnianska vrchovina | |
| geomorfologická časť Tribča | |
 Severná časť s vrchom Šípok
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okresy | Prievidza, Partizánske |
| Časť | Rázdiela |
| Hranice | Stredonitrianska niva, Kolačnianska brázda, Oslianska kotlina |
| Mesto | Partizánske |
| Rieky | Drahožica, Nitra |
| Súradnice | 48°36′11″S 18°23′28″V / 48,603°S 18,391°V |
| Najvyšší bod | Osečný vrch |
| - výška | 551 m n. m. |
| Najnižší bod | severný okraj územia |
| - poloha | Partizánske |
| - výška | cca 200 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kolačnianska vrchovina je geomorfologickou časťou Rázdiela, podcelku pohoria Tribeč.[1] Leží v severnej polovici podcelku, juhovýchodne od Partizánskeho.[2]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Územie sa nachádza na severnom okraji pohoria Tribeč a zaberá dvojicu samostatných masívov v severnej polovici podcelku Rázdiel. Predstavuje skupinu vrchov na juhovýchodnom kraji mesta Partizánske, rozdelených údolím Drahožice. Táto depresia je súčasťou Kolačnianskej brázdy, ktorá vymedzuje i celý južný okraj a je tak jedinou susediacou časťou príslušného pohoria. Východnú časť na severe ohraničuje Oslianska kotlina, ktorá tvorí najjužnejšiu časť Hornonitrianskej kotliny. Severný okraj západne situovanej časti vrchoviny susedí s Podunajskou pahorkatinou a jej časťou Stredonitrianska niva.[1]
Územie patrí do povodia Nitry a najvýznamnejším vodným tokom je Drahožica, rozdeľujúca vrchovinu na dve časti. Odvodňuje celú strednú časť, Pažitský potok lemuje východný a rieka Nitra severozápadný okraj územia. V juhovýchodnej časti je na úpätí Čierneho vrchu (440 m n. m.) Veľkouherecká priehrada.
Centrálnou časťou vedie údolím Drahožice cez Veľké Uherce na Skýcov cesta II/511, západným okrajom vedie cesta II/593 (Partizánske – Bošany) a východným okrajom zasa cesta II/512 (Oslany – Žarnovica). Všetky tri komunikácie sa napájajú na severne prechádzajúcu cestu I/64, vedúcu Ponitrím z Topoľčian do Novák.[2]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
Väčšia časť Kolačnianskej vrchoviny leží v Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, do ktorej však nepatrí severná polovica západnej časti. Osobitne chránené územia sa v tejto časti pohoria nenachádzajú.[2]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Oblasť Kolačnianskej vrchoviny i Kolačnianskej brázdy patrí medzi turisticky menej exponované časti pohoria. Tribeč je známou hubárskou oblasťou a vodná nádrž na okraji vrchoviny pri Veľkých Uherciach je vyhľadávanou rybárskou lokalitou. Z mesta Partizánske vedie 
žlto značený chodník cez lokalitu Hlboké, odkiaľ vedie odbočka na Osečný vrch (551 m n. m.). Z Veľkých Uheriec vedie 
zelená trasa okolo priehrady k prírodnej rezervácii Dobrotínske skaly.[2]
Vybrané vrcholy[upraviť | upraviť zdroj]
- Osečný vrch (551 m n. m.)
- Šípok (464 m n. m.)
- Čierny vrch (440 m n. m.)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-28]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-28]. Dostupné online.