Veľký Tribeč (vrch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°28′08″S 18°14′20″V / 48,469°S 18,239°V / 48.469; 18.239
Veľký Tribeč
vrch
Velky Tribec 001.jpg
Pohľad na Veľký Tribeč z vrcholu Svinec (z juhovýchodu).
Štát Slovensko Slovensko
Región Nitriansky
Okresy Zlaté Moravce, Topoľčany
Obce Velčice, Kovarce
Časť Vysoký Tribeč
Pohorie Tribeč
Podcelok Veľký Tribeč
Povodie Nitra
Nadmorská výška 829,6 m n. m.
Súradnice 48°28′08″S 18°14′20″V / 48,469°S 18,239°V / 48.469; 18.239
Geologické zloženie andezit
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po červená turistická značka značke z obce Kostoľany pod Tribečom
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Nitrianskeho kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Nitrianskeho kraja
Wikimedia Commons: Veľký Tribeč
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Veľký Tribeč (829,6 m n. m.[1]) je najvyšší vrch v pohorí Tribeč na Slovensku.[2]. Je zároveň súčasťou rovnomenného podcelku.

Poloha[upraviť | upraviť kód]

Nachádza sa v strednej časti pohoria i geomorfologického podcelku Veľký Tribeč, v jeho časti Vysoký Tribeč.[3] Vrch leží v hlavnom hrebeni, ktorým vedie hranica okresov Topoľčany a Zlaté Moravce a zasahuje do katastrálneho územia obcí Velčice a Kovarce.[4] Patrí do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie.

Severovýchodným susedom je Malý Tribeč (769 m n. m.), juhozápadne sa nachádza Drža (499 m n. m.) a juhovýchodne Svinec (467 m n. m.). Juhovýchodné svahy odvodňujú prítoky Žitavy, severozápadná a západná časť odvádza vodu prítokmi do rieky Nitry.[2]

Opis[upraviť | upraviť kód]

Vrch je súčasťou horského hrebeňa, ktorý sa tiahne v juhozápadno-severovýchodnom smere a v tejto časti dosahuje výškové maximum. Na mnohých častiach vystupujú andezitové bralá, charakteristické pre túto časť pohoria. Na vrchole je menšia horská lúka, obkolesená listnatým lesom, ktorý umožňuje len obmedzený výhľad. Vrcholom prechádza Ponitrianska magistrála.[2]

Výhľady[upraviť | upraviť kód]

Vďaka značnej nadmorskej výške a polohe pohoria ponúkajú malé lúky zaujímavé výhľady. Z vhodných lokalít je mimo okolitých vrchov možné pozorovať pohorie Vtáčnik, vrchy Záruby, Marhát, Inovec, Veľký Inovec či Sitno, pri vhodných podmienkach i alpské vrcholy (Schneeberg).[5]

Prístup[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 76.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-07-04]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-07-04]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-07-04]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-07-04]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]