Bachureň (vrch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°05′25″S 20°55′21″V / 49,0904°S 20,9226°V / 49.0904; 20.9226
Bachureň
vrch
Sabinov1.jpg
Vrch s pozadím Tatier
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Okresy Prešov, Sabinov
Obce Lipovce, Renčišov
Pohorie Bachureň
Povodia Hornád, Torysa
Nadmorská výška 1 081,5 m n. m.
Súradnice 49°05′25″S 20°55′21″V / 49,0904°S 20,9226°V / 49.0904; 20.9226
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po zelená turistická značka značke z obce Lipovce
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Prešovského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Prešovského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Bachureň (1 081,5 m n. m.[1]) je najvyšší vrch rovnomenného pohoria, krajinného celku Podhôľno-magurskej oblasti.[2] Nachádza sa približne 15 km západne od Sabinova.[3]

Poloha[upraviť | upraviť kód]

Vrch sa nachádza v strednej časti pohoria, približne 2 km severne od obce Lipovce, časť Lačnov.[3] Nachádza sa v Prešovskom kraji, na rozhraní okresov Prešov a Sabinov a zasahuje do katastrálneho územia obcí Renčišov a Lačnov.[4] Masív leží v povodí riek Hornád (Svinka) a Torysa.[3]

Opis[upraviť | upraviť kód]

Bachureň je súčasťou rozsiahleho masívu v tvare podkovy, ktorý je najvyššou časťou celého pohoria. Na severozápade dosahuje 1 028 m n. m. vrchom Žliabky, pokračuje dominantnou Bachurňou a končí na juhozápade 1 063 m n. m. vysokou Magurou. Východné svahy masívu odvodňujú prítoky riečky Malá Svinka, smerujúcej do Hornádu, západné úpätie odvádza vodu potokom Čierny močiar do Slavkovského potoka, ústiaceho do Torysy.[3]

Výhľady[upraviť | upraviť kód]

Vrcholová časť je zalesnená a poskytuje tak len obmedzené výhľady, tie sú však možné z odlesnených častí hrebeňa. Bachureň tak ponúka obmedzené, no ďaleké výhľady. Z vhodných lokalít je mimo okolitých vrchov dobre pozorovateľných viacero susedných pohorí, predovšetkým Levočské vrchy, Branisko, Čiernu horu a Čergov. Pri ideálnych podmienkach sú pozorovateľné Vysoké Tatry, no aj Kráľovohoľské Tatry s Kráľovou hoľou.[5]

Prístup[upraviť | upraviť kód]

  • po zelená turistická značka zeleno značenom turistickom chodníku:
  • po červená turistická značka červeno značenej trase:
  • po žltá turistická značka žltej trase z Renčišova cez sedlo Buče (pripojenie na červená turistická značka)[3]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 42.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-07-26]. Dostupné online.
  3. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-07-26]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-07-26]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-07-26]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]