Kráľova hoľa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Kráľova hoľa pozri Kráľova hoľa (rozlišovacia stránka).
Kráľova hoľa
vrch
Kráľova hoľa - Kráľova skala, máj 2014 - panoramio.jpg
Kráľova hoľa
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Brezno
Obec Šumiac
Časť Kráľova hoľa
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Kráľovohoľské Tatry
Povodia Váh, Hron, Hnilec
Nadmorská výška 1 946,1 m n. m.
Súradnice 48°52′58″S 20°08′21″V / 48,8829°S 20,1391°V / 48.8829; 20.1391
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po TouristicMarkingStripe-RAL blue.svg zo Šumiaca
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Kráľova hoľa
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Vysielač Kráľova hoľa na vrchole

Kráľova hoľa (1 946,1 m n. m.[1][2]) je výrazný vrch v Nízkych Tatrách, najvyšší v ich východnej časti. Leží nad Šumiacom, približne 19 km južne od Svitu.[3] Kráľova hoľa je opradená povesťami, ospevovaná básnikmi a patrí k najnavštevovanejším vrchom Nízkych Tatier. Poskytuje jedinečný výhľad na Spiš, Vysoké Tatry, Liptov ale aj Horehronie.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa vo východnej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry a časti Kráľova hoľa.[4] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Brezno a na katastrálnom území obce Šumiac.[5] Najbližšími sídlami sú južne situované obce Telgárt a Šumiac, severovýchodne leží Vernár a severne sa nachádza Liptovská Teplička a Vikartovce. Vrch je súčasťou Národného parku Nízke Tatry.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Kráľova hoľa leží na východnom konci hlavného hrebeňa Kráľovohoľských Tatier, východne od Strednej hole (1 876 m n. m.). Južným smerom leží Grúň (1 011 m n. m.), Čelo (1 210 m n. m.) a Kráľova skala (1 690 m n. m.), východným Borovniak (1 272 m n. m.), Kopa (1 127 m n. m.) a Košarisko (1 268 m n. m.), severným Tri kopce (1 507 m n. m.), Úplaz (1 555 m n. m.), Čertovica (1 428 m n. m.) a Dzurová (1 559 m n. m.) a západným Holica (1 617 m n. m.), Stredná hoľa, Orlová (1 840 m n. m.) a Ždiarna (1 192 m n. m.).[2] Pod Kráľovou hoľou pramenia slovenské rieky Čierny Váh, Hnilec a Hron. Do povodia Váhu patria severné svahy, voda z východne sa zvažujúcich odteká prítokmi Hnilca do Hornádu a južná časť patrí povodiu rieky Hron. Na vrchole je od roku 1960 televízny a rozhlasový vysielač Kráľova hoľa, ku ktorému vedie lesná cesta z obce Šumiac. V obslužnej budove vysielača sa nachádza malé núdzové útočisko pre turistov. Z účelovej budovy v Prednom sedle (ktorým vedie lesná cesta na vrchol) bola vybudovaná celoročne otvorená Chata pod Kráľovou hoľou. Na vrchole je križovatka viacerých turistických trás a vedie ním i Cesta hrdinov SNP.[3]

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Z geologického hľadiska vrchol Kráľovej hole tvoria fylonity svorov až pararúl a pararuly. Západné svahy sú budované ortorulami, východné svahy granodioritmi.[6]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Hrebeň i vrcholovú časť pokrýva nízka hôľnatá vegetácia s množstvom skalnatých polí, umožňujúce nerušený kruhový rozhľad. Poloha, nadmorská výška a hôľnatý vrchol robí z Kráľovej hole jeden z najlepších vyhliadkových vrchov a tak pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé slovenské pohoria. Najlepšie pozorovateľné sú vrcholy Nízkych Tatier, Levočské vrchy, Vysoké a Západné Tatry, Malá Fatra, Kremnické vrchy, Poľana, Veporské, Stolické a Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras a Branisko, no tiež vrchy v severnom Maďarsku.[7]

Slovenský diaľkový rekord z Kráľovej hole[upraviť | upraviť zdroj]

Z Kráľovej hole boli pozorované a zdokumentované rumunské Apusenské vrchy (rum. Munții Apuseni) pri vzdialenosti vyše 300 km. Boli pozorované výrazné vrcholy Vârful Vlădeasa – 308 km a Vârful Buteasa – 309,6 km čo je aj maximálna vzdialenosť pozorovania. Rumunské Apusenské vrchy boli prvýkrát pozorované z nášho územia, zároveň sa jedná o prvé slovenské pokorenie hranice 300 kilometrov a to nie len na Slovensku, ale zrejme v rámci celej strednej Európy. Je to slovenský rekord tzn. najvzdialenejšie pozorovanie z územia Slovenska.[8][9][10]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 61.
  2. ↑ a b Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-09-07]. Dostupné online.
  4. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-09-07]. Dostupné online.
  5. ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-09-07]. Dostupné online.
  6. ↑ Biely, A. (Editor), P. Beňuška, V. Bezár, A. Bujnovský, R. Halouzka, J. Ivanička, M. Kohút, A. Klinec, E. Lukáčik, J. Maglay, O. Miko, M. Pulec, M. Putiš a J. Vozár, 1992: Geologická mapa Nízkych Tatier. GÚDŠ, Bratislava
  7. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-09-07]. Dostupné online.
  8. ↑ Na obzore [naobzore.net]. Slovenský rebríček/Najvzdialenejšie vnútroštátne pozorovania v rámci územia Slovenska [online]. 2017-09-21, rev. 2020-02-12, [cit. 2020-02-12]. Dostupné online.
  9. ↑ Dalekie Obserwacje (by michals). Rumunia z Kral’ovej Holi (300+)!!! [online]. 2020-02-09, [cit. 2020-02-12]. Dostupné online. (po poľsky)
  10. ↑ ČT24 – Česká televize (kar). Z Tater bylo vidět až do Rumunska. Slovensko hlásí rekord v dohlednosti [online]. 2020-02-11, [cit. 2020-02-12]. Dostupné online. (po česky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

  • Kráľova hoľa v zime

    Kráľova hoľa v zime

  • Obslužná budova vysielača na Kráľovej holi

    Obslužná budova vysielača na Kráľovej holi

  • Pohľad na Kráľovu hoľu zo Strednej hole

    Pohľad na Kráľovu hoľu zo Strednej hole

  • Kráľova hoľa v lete

    Kráľova hoľa v lete

  • Vľavo Stredná hoľa, vpravo Kráľova hoľa

    Vľavo Stredná hoľa, vpravo Kráľova hoľa

  • Kráľova hoľa na jar

    Kráľova hoľa na jar

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kráľova_hoľa&oldid=7476752“