Kráľova hoľa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°53′0″S 20°8′25″V / 48.88333°S 20.14028°V / 48.88333; 20.14028
Kráľova hoľa
vrch
Nízké Tatry, Kráľova hoľa, vrchol 01.jpg
Vrchol Kráľovej hole
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický kraj
Okres Brezno (okres)
Pohorie Nízke Tatry
Povodie Hron, Váh, Hornád
Nadmorská výška 1 946,1 m n. m.
Súradnice 48°53′0″S 20°8′25″V / 48.88333°S 20.14028°V / 48.88333; 20.14028
Najľahší výstup po ceste zo Šumiaca
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Wikimedia Commons: Kráľova hoľa
Freemap.sk: mapa

Kráľova hoľa je najvyšší vrch Kráľovohoľských Tatier, východnej časti Nízkych Tatier. Kráľova hoľa je opradená povesťami, ospevovaná básnikmi. Patrí k najnavštevovanejším vrchom Nízkych Tatier. Kráľova hoľa poskytuje jedinečný výhľad na Spiš, Vysoké Tatry, Liptov ale aj Horehronie.

Pod Kráľovou hoľou pramenia rieky Čierny Váh, Hnilec, Hornád a Hron. Na vrchole je od roku 1960 televízny a rozhlasový Vysielač Kráľova hoľa.

Zo Šumiaca ide na vrchol cesta, kde je meteorologická stanica a sídlo Horskej záchrannej služby. Vrchol je východiskovým bodom na hrebeňovú turistiku smerom na Čertovicu, s možnosťou prespať v turistickej zrubovej útulni Andrejcová, ktorá slúži na núdzové ubytovanie turistov (celoročne otvorená, nie je udržiavaná).

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Z geologického hľadiska vrchol Kráľovej hole tvoria fylonity svorovpararúl a pararuly. Západné svahy sú budované ortorulami, východné svahy granodioritmi.[1]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Biely, A. (Editor), P. Beňuška, V. Bezár, A. Bujnovský, R. Halouzka, J. Ivanička, M. Kohút, A. Klinec, E. Lukáčik, J. Maglay, O. Miko, M. Pulec, M. Putiš a J. Vozár, 1992: Geologická mapa Nízkych Tatier. GÚDŠ, Bratislava

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]