Preskočiť na obsah

Úplaz (vrch v Nízkych Tatrách)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Úplaz
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obce Vikartovce, Vernár
Časť Predná hoľa
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Kráľovohoľské Tatry
Povodia Váh, Hornád, Hnilec
Nadmorská výška 1 554,9 m n. m.
Súradnice 48°54′38″S 20°10′33″V / 48,9106°S 20,1758°V / 48.9106; 20.1758
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po a z Vernára
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Najvyšší vrch časti Predná hoľa

Úplaz (1 554,9 m n. m.[1][2]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Vernárom, približne 17 km juhozápadne od Popradu.[3] Je najvyšším vrchom geomorfologickej časti Predná hoľa.

Nachádza sa vo východnej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry a časti Predná hoľa.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie obcí Vikartovce a Vernár.[5] Najbližším sídlom je východným smerom ležiaci Vernár, severne sa nachádza Spišské Bystré, Kravany, Vikartovce a Liptovská Teplička a južne obec Telgárt. Vrcholovou časťou vedie severná hranica Národného parku Nízke Tatry.[3]

Úplaz leží v rázsoche, ktorá vybieha severovýchodným smerom z Kráľovej hole (1 946 m n. m.) k Prednej holi (1 546 m n. m.). Severným smerom leží Prostredný vrch (1 445 m n. m.) a Čertovica (1 428 m n. m.), západným Kolibisko (1 388 m n. m.), Záturňa (1 302 m n. m.) a Prášivok (1 329 m n. m.), južným Kráľova hoľa, Tri kopce (1 507 m n. m.) a Košarisko (1 268 m n. m.) a východným Popová (1 099 m n. m.) a Smrečinským sedlom oddelená Predná hoľa.[2] Vrch sa nachádza na pomedzí Liptova a Spiša a jeho svahy odvodňujú tri mohutné rieky; západnú časť Čierny Váh, južnú a východnú Hnilec a severnú prítoky Hornádu.[3] Vrchol traverzuje turistický chodník zo Smrečinského sedla na Kráľovu hoľu.[3]

Vrcholovú časť pokrýva súvislý lesný porast, ktorý neumožňuje rozhľad. Z odlesnených lokalít na svahoch je možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Levočské vrchy, Kozie chrbty, Vysoké a Západné Tatry, Chočské, Stolické a Volovské vrchy a Spišsko-gemerský kras.[6]

Vrchol traverzuje juhovýchodným úbočím modro značený chodník z blízkeho Smrečinského sedla na Kráľovu hoľu. V sedle sa križujú turistické trasy:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 61.
  2. a b Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-09-08]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-09-08]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-09-08]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-09-08]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]