Andrejcová (vrch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Andrejcová
vrch
Andrejcová od západu
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Prešovský, Banskobystrický
Okresy Poprad, Brezno
Obce Liptovská Teplička, Pohorelá
Časť Priehyba
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Kráľovohoľské Tatry
Povodia Váh, Hron
Nadmorská výška 1 519,5 m n. m.
Súradnice 48°54′01″S 20°01′50″V / 48,9003°S 20,0306°V / 48.9003; 20.0306
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po z Pohorelej
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Andrejcová
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Andrejcová (1 519,5 m n. m.[1]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Pohorelou, približne 20 km juhozápadne od Svitu.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa vo východnej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry a časti Priehyba.[3] Leží na hranici Prešovského a Banskobystrického kraja, na pomedzí okresov Poprad a Brezno a zasahuje na katastrálne územie obcí Pohorelá a Liptovská Teplička.[4] Najbližšími sídlami sú južne situované obce Pohorelá a Heľpa, severovýchodne sa nachádza Liptovská Teplička. Vrch je súčasťou Národného parku Nízke Tatry.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Andrejcová leží v hlavnom hrebeni Kráľovohoľských Tatier, medzi Veľkou Vápenicou (1 691 m n. m.) a Orlovou (1 840 m n. m.). Západným smerom sa nachádza Kolesárová (1 508 m n. m.) a Veľká Vápenica, severným Medvedia (1 570 m n. m.), Ostrá (1 369 m n. m.) a Panská hoľa (1 429 m n. m.), východným Opálené (1 303 m n. m.), Holica (1 617 m n. m.), Orlová (1 840 m n. m.) a Bartková (1 790 m n. m.) a južným smerom Skalka (1 098 m n. m.) a Kľak (1 409 m n. m.).[5] Severné svahy masívu odvodňuje Ždiarsky potok do Čierneho Váhu, voda z južných odteká Úplazovým potokom a potokom Hučanské do Hrona. Vrcholom vedie Cesta hrdinov SNP.[2]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Z vrcholu sa otvárajú výhľady do okolitej krajiny, hlavne smerom na juh na Muránsku planinu. Poľany Andrejcovej od Heľpianskeho vrchu (1 586 m n. m.) až po Ždiarske sedlo (1 473 m n. m.) sú najkrajším úsekom hrebeňa. Hrebeň i vrcholovú časť pokrýva nesúvislý lesný porast, umožňujúci obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít s nízkou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Vysoké a Západné Tatry, Poľanu, Veporské a Stolické vrchy, no tiež Horehronské podolie.[6]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

V sedle západne od Andrejcovej, asi vo výške 1 410 m n. m. sa nachádza zrubová turistická útulňa Andrejcová. Blízko nej sa nachádza prameň pitnej vody.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 61.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-08-31]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-08-31]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-08-31]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  5. Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-08-31]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]