Ďumbier (geomorfologická časť)
| Ďumbier | |
| geomorfologická časť Ďumbierskych Tatier | |
 Masív Ďumbiera | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Banskobystrický |
| Okresy | Liptovský Mikuláš, Brezno |
| Časť | Ďumbierskych Tatier |
| Hranice | Prašivá, Salatíny, Demänovské vrchy, Priehyba, Bystrianske podhorie, Lopejská kotlina |
| Rieky | Váh, Hron |
| Súradnice | 48°56′S 19°37′V / 48,94°S 19,61°V |
| Najvyšší bod | Ďumbier |
| - výška | 2 046 m n. m. |
| Najnižší bod | juhozápadný okraj územia |
| - výška | cca 600 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ďumbier je geomorfologickou časťou Ďumbierskych Tatier. Zaberá najvyššiu, centrálnu časť Nízkych Tatier a najvyšším vrchom je Ďumbier (2 046 m n. m.).[1]
Vymedzenie
[upraviť | upraviť zdroj]Územie zaberá centrálnu a juhovýchodnú časť Ďumbierskych Tatier s výrazným vysokohorským rázom a mohutným hlavným hrebeňom.[2] Na západe ju vymedzuje sedlo Zámostskej hole, kde pohorie pokračuje časťou Prašivá, severozápadným smerom nadväzujú Salatíny a na severe Demänovské vrchy. Východnú hranicu tvoria Bocianska dolina, sedlo Čertovica a údolie Štiavničky, oddeľujúce Priehybu, patriacu do Kráľovohoľských Tatier. Južným smerom sa masív zvažuje do Horehronského podolia s podcelkami Bystrianske podhorie a Lopejská kotlina.[3]
Ochrana územia
[upraviť | upraviť zdroj]Centrálna časť pohoria s rozsiahlou časťou Ďumbier patrí medzi prírodne najcennejšie oblasti na Slovensku, čo potvrdzuje rozsah chránených území. Takmer celá časť leží v Národnom parku Nízke Tatry, okrajové oblasti v jeho ochrannom pásme. Osobitne chránenou lokalitou je národná prírodná rezervácia Ďumbier a Skalka a národná prírodná pamiatka Vrbické pleso či Jaskyňa mŕtvych netopierov.[4]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Turisticky vyhľadávané sú blízke krasové územia Demänovskej a Jánskej doliny, no jednoduchý prístup lanovkami na hlavný hrebeň spôsobuje celoročne vysokú návštevnosť najmä vrcholu Chopka. Široké možnosti na letné i zimné aktivity zaraďujú stredisko Jasná, vrátane horehronských stredísk Kosodrevina a Trangoška, medzi najprestížnejšie a najnavštevovanejšie v krajine. Celá oblasť je vybavená sieťou značkovaných trás, ktoré prepájajú zaujímavé lokality a údolia s 
červeno značenou hrebeňovkou (Cesta hrdinov SNP). Komplex ubytovacích možností a služieb v strediskách dopĺňajú útulne (Ďurková) a chaty (Kamenná chata pod Chopkom i Chata generála Milana Rastislava Štefánika) v blízkosti hlavného hrebeňa.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ 122: Nízke Tatry – Chopok: turistická a cyklistická mapa 1:50 000. 10. vyd. Kynceľová : VKÚ Harmanec, 2023. Dostupné online. ISBN 978-80-99934-63-5.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-18]. Dostupné online.
- 1 2 mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-18]. Dostupné online.