Veľký Gápeľ

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Veľký Gápeľ
vrch
Veľký Gápeľ NT8 (2).jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Brezno
Obec Brezno
Časť Ďumbier
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Ďumbierske Tatry
Povodie Hron
Nadmorská výška 1 776,5 m n. m.
Súradnice 48°54′56″S 19°37′49″V / 48,9155°S 19,6304°V / 48.9155; 19.6304
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po TouristicMarkingStripe-RAL yellow.svg z Mýta pod Ďumbierom (traverz)
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Veľký Gápeľ
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Veľký Gápeľ (1 776,5 m n. m.[1][2]) je vrch, v širšom ponímaní celý hrebeň v Nízkych Tatrách. Leží nad Mýtom pod Ďumbierom, približne 12 km severne od Brezna.[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Ďumbier.[4] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Brezno a na katastrálnom území mesta Brezno.[5] Najbližšími sídlami sú juhovýchodne ležiaca Jarabá a južne sa nachádzajúce Mýto pod Ďumbierom a Bystrá. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Veľký Gápeľ tvorí samostatnú rázsochu, ktorá vybieha v oblasti Ďumbierskeho sedla z hlavného hrebeňa medzi Ďumbierom (2 046 m n. m.) a Besnou (Králičkou) (1 807 m n. m.). Mohutný masív vymedzuje na západe Bystrá dolina a na východe Zelenská Mlynná. Severným smerom sa nachádza hlavný hrebeň a v ňom situovaný Chopok (2 024 m n. m.), Konské (1 875 m n. m.), Krúpova hoľa (1 922 m n. m.), Ďumbier a Štiavnica (2 025 m n. m.), východným Besná (1 807 m n. m.) a Lajštroch (1 602 m n. m.), južným Zingoty (1 170 m n. m.) a Zálomy (1 180 m n. m.) a západným Baba (1 617 m n. m.), Pálenica (1 658 m n. m.) a Príslop (1 557 m n. m.).[2] Západnú časť masívu odvodňuje riečka Bystrianka, východné svahy potok Mlynná do Štiavničky, smerujúcej do rieky Hron.[3] Na severnom úpätí je v Ďumbierskom sedle postavená Štefánikova chata a neďaleko je už v masíve Veľkého Gápľa Jaskyňa mŕtvych netopierov. Na západnom úpätí sa nachádza rekreačné stredisko Trangoška.[2]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vrcholovú časť pokrýva nízka hôľnatá vegetácia s nesúvislým porastom kosodreviny, ktorý umožňuje kruhový rozhľad. Je tak možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Kremnické a Štiavnické vrchy, Poľanu, Veporské a Stolické vrchy.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no prístup je možný hrebeňom od Chaty generála Milana Rastislava Štefánika. Značené chodníky vedú i blízkymi dolinami.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 59.
  2. a b c Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-08-19]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-08-19]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-08-19]. Dostupné online.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-08-19]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]