Stolické vrchy
| Stolické vrchy | |
| pohorie geomorfologický celok | |
Pohorie v okolí Muráňa | |
| Štát | |
|---|---|
| Regióny | Košický, Banskobystrický |
| Okresy | Rožňava, Brezno, Rimavská Sobota, Poltár, Lučenec |
| Časť | Slovenské rudohorie |
| Hranice | Veporské vrchy, Revúcka vrchovina, Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras |
| Časti | Klenovské vrchy, Málinské vrchy, Stolica, Tŕstie |
| Rieky | Ipeľ, Rimava, Slaná |
| Najvyšší bod | Stolica |
| - výška | 1 476 m n. m. |
| Wikimedia Commons: Stolické vrchy | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Stolické vrchy je rozsiahly krajinný celok geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie. Nachádza sa v juhovýchodnej časti stredného Slovenska a najvyšším vrchom je Stolica (1 476 m n. m.).[1]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Vymedzenie
[upraviť | upraviť zdroj]Na severovýchode susedia Stolické vrchy s Nízkymi Tatrami, Volovskými vrchmi a Slovenským rajom, na severe s Muránskou planinou, na západe s Veporskými vrchmi a na juhu s Revúckou vrchovinou.[2] Pohorie má z veľkej časti komplikovane stanovenú hranicu s minimom jednoznačných úsekov v podobe dolín a vodných tokov.
Geomorfologické členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Stolické vrchy sa delia na štyri geomorfologické podcelky:[2]
Ochrana prírody
[upraviť | upraviť zdroj]Rozsiahle pásmo na západnom okraji Stolických vrchov tvorí ochranné pásmo Národného parku Muránska planina, v rámci zvyšku pohoria je však ochranársky významné len maloplošné územia. Na niektorých chrbtoch sú zachovalé lesné porasty. Výskyt nerastných surovín podnietil v stredoveku vznik baníckych osád a mestečiek (Kokava nad Rimavicou).
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Stolické vrchy patria medzi obľúbené ciele turistov, vyhľadávajúcich pokojné miesta bez húfov turistov. Turisticky významné sú najmä okrajové časti, susediace s národnými parkami Muránska planina a Slovenský raj, ako aj centrálna, najvyššia časť v okolí dominantnej Stolice (1 476 m n. m.). Dôležitými východiskovými miestami sú Rejdová, Muráň a Tisovec.[1]
Najvyššie vrcholy[3]
[upraviť | upraviť zdroj]Horské útulne[4]
[upraviť | upraviť zdroj]- Zrub Janka pod Kyprovom
- Lovecký zrub Parajka pod Kohútom
- Koliba pod Ondrejiskom
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Stolické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-22]. Dostupné online.
- ↑ Turistická mapa na hiking.sk
- ↑ Zoznam útulní
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stolické vrchy