Kokavská brázda
| Kokavská brázda | |
| geomorfologická časť Stolických vrchov | |
 Brázda v okolí Kokavy | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okresy | Poltár, Rimavská Sobota |
| Časť | Klenovských vrchov |
| Hranice | Klenovské vrchy, Málinské vrchy, Cinobanské predhorie, Rimavské podolie |
| Mestá | Klenovec, Kokava nad Rimavicou |
| Rieky | Rimavica, Liešnica, Kokavka, Klenovská Rimava |
| Súradnice | 48°34′26″S 19°50′35″V / 48,574°S 19,843°V |
| Najnižší bod | údolie Rimavice |
| - poloha | Rimavica |
| - výška | cca 290 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kokavská brázda[1] je geomorfologickou časťou Klenovských vrchov, podcelku Stolických vrchov.[2] Zaberá strednú a západnú časť podcelku v okolí Kokavy nad Rimavicou a Klenovca.[3]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Územie Kokavskej brázdy sa nachádza v strednej časti Stolických vrchov a zaberá strednú a západnú časť podcelku Klenovské vrchy. Severovýchodné rameno zaberá údolie Klenovskej Rimavy a širšie okolie Klenovca, juhozápadná časť zaberá údolie riečky Rimavica a jej prítokov Liešnica a Kokavka v okolí obce Kokava nad Rimavicou. Celá oblasť patrí do povodia Slanej.
Východnú polovicu z veľkej časti obklopuje materský podcelok, len v údolí Klenovskej Rimavy nadväzuje Rimavské podolie, geomorfologická časť Revúckej vrchoviny. Severozápadným smerom pokračujú Stolické vrchy podcelkom Málinské vrchy a na juhozápade susedí Cinobanské predhorie, podcelok Revúckej vrchoviny a krátkym úsekom opäť aj Rimavské podolie.[2]
Zo sídiel tu ležia len Klenovec a Kokava nad Rimavicou, ktoré sú prístupné údoliami vedúcimi komunikáciami. Z Hnúšte vedie údolím Klenovskej Rimavy do Klenovca a následne aj Kokavy nad Rimavicou cesta II/526. Z Poltára vedie do Kokavy cesta II/595 a súbežne i lokálna železničná trať do Utekáča.[3]
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]Stredná časť Stolických vrchov leží mimo veľkoplošných chránených území a rovnako sa tu nenachádzajú ani žiadne maloplošné osobitne chránené lokality.[3]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Kokavská brázda patrí medzi turisticky pokojnejšie oblasti. Obe rázovité obce sú známe svojim folklórom a svojráznou kultúrou. Oblasť je známa banskou históriou a výrobou a spracovaním skla. Širšie okolie však ponúka možnosti letnej i zimnej turistiky.
Značené trasy
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červeno značenej trase z Ďubákova cez Kokavu nad Rimavicou do Rimavskej Bane - po
modrej značke z Kokavy cez Klenovec do Tisovca - po
zelenej značke:
- z Kokavy na Slopovo (851 m n. m.)
- z Klenovca popri vodárenskej nádrži na rázc. Ráztočné
- po
žltej značke z Bodnárky cez sedlo Chorepa na vrch Slopovo (851 m n. m.)[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-06-18]. Dostupné online.
- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-06-18]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-06-18]. Dostupné online.