Cinobanské predhorie
| Cinobanské predhorie | |
| geomorfologický podcelok | |
 Okolie Ratkovej | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okresy | Rimavská Sobota, Lučenec, Poltár |
| Nadradená jednotka |
Revúcka vrchovina |
| Susedné jednotky |
Železnícke predhorie Klenovské vrchy Málinské vrchy Sihlianska planina Ostrôžky Lučenská kotlina Rimavská kotlina |
| Podradené jednotky |
Lovinobanská brázda Málinská brázda |
| Súradnice | 48°29′31″S 19°44′02″V / 48,492°S 19,734°V |
| Najnižší bod | južný okraj podcelku |
| - výška | cca 260 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Cinobanské predhorie je geomorfologický podcelok Revúckej vrchoviny. Nachádza sa na západnom okraji pohoria, medzi Tuhárskym potokom a údolím Rimavy a Rimavice.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Vymedzenie
[upraviť | upraviť zdroj]Podcelok leží v západnej časti Revúckej vrchoviny, ktorá východným okrajom susedí so Železníckym predhorím. Severne ležia Stolické vrchy s podcelkami Klenovské a Málinské vrchy, okrajovo i Veporské vrchy s podcelkom Sihlianska planina. Na západe sa nachádza pohorie Ostrôžky[1] a južným smerom Lučenská a Rimavská kotlina (podcelok Juhoslovenskej kotliny).[2]
Delenie
[upraviť | upraviť zdroj]Vybrané vrchy
[upraviť | upraviť zdroj]- Diel (640 m n. m.)
- Sedem chotárov (602 m n. m.)
- Uhorské (531 m n. m.)[3]
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]V Cinobanskom predhorí ležia tieto maloplošné chránené územia:
- Kúpna hora – chránený areál
- Svetlianska cerina – prírodná rezervácia
- Príbrežie Ružinej – prírodná rezervácia
- Ružinské jelšiny – prírodná rezervácia[4]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]V tejto časti Revúckej vrchoviny je pomerne málo turistických chodníkov, čo však neplatí o západnom okraji podcelku. V okolí Divína a Ružinskej vodnej nádrže je vybudovaná hustá sieť značených trás a spolu s tamojším hradom patria medzi najnavštevovanejšie ciele turistov.
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Západnou časťou územia vedie európska cesta 58 v koridore cesty I/16 (Zvolen – Košice), ako aj železničná trať Zvolen – Košice. Vo východnej časti vedú medzi Poltárom a Kokavou nad Rimavicou cesta II/595 i železničná trať Lučenec – Utekáč.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TM 141 Cerová vrchovina – Lučenec [online]. Banská Bystrica: maps.travelvirtual.eu, [cit. 2025-11-13]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
- ↑ Veporské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-09-06]. Dostupné online.