Kilhov
| Kilhov | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obce | Rejdová, Hanková |
| Pohorie | Revúcka vrchovina |
| Podcelok | Dobšinské predhorie |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 853,7 m n. m. |
| Súradnice | 48°46′15″S 20°17′09″V / 48,7707°S 20,2858°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  zelenej značke z Brdárky
|
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kilhov[1] (853,7 m n. m.[2][3]) je vrch v Revúckej vrchovine, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Hanková, približne 7 km juhozápadne od Dobšinej.[5]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v severovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Dobšinské predhorie.[4] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a zasahuje na katastrálne územie obcí Rejdová a Hanková.[1] Najbližšími sídlami sú severne situovaná Rejdová, severovýchodne sa nachádza Vyšná Slaná, východne Brdárka, juhovýchodne Hanková a juhozápadne Čierna Lehota.[5]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Kilhov leží na západnom okraji Dobšinského predhoria, v hrebeni, ktorý vedie z mohutnej Stolice (1 476 m n. m.) východným smerom cez Príslop (1 161 m n. m.) na Veľký Radzim (991 m n. m.) a Bučinu (857 m n. m.). Severne sa nachádza Dobšinský kopec (974 m n. m.), Vincovka (879 m n. m.), Čierna hora (1 152 m n. m.), Skálie (1 076 m n. m.), Buchvald (1 293 m n. m.) a Trsteník (1 390 m n. m.), západne Kyprov (1 391 m n. m.), Stolica (1 476 m n. m.) a Grúň (1 197 m n. m.), južne Príslop (1 161 m n. m.), Ostrý vrch (870 m n. m.), Magura (883 m n. m.), Hrádok (809 m n. m.) a Ždiar (790 m n. m.) a východne Turecká (953 m n. m.), Bučina (857 m n. m.), Spúšťadlo (860 m n. m.), Malý (961 m n. m.) a Veľký Radzim (991 m n. m.) a Babiná (1 278 m n. m.).[2] Masív patrí do povodia rieky Slaná, kde voda zo severnej časti hrebeňa odteká Žolíkovským potokom, z južných svahov ju odvádza Kotelnica a Hankovský potok. Vrcholom vedie značený turistický chodník.[5]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva súvislý, miestami riedky lesný porast[6], ktorý umožňuje len obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť okolité vrcholy pohoria, no tiež Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras a Stolické vrchy.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
zelenej turistickej značke (Chodník Pavla Jozefa Šafárika):
- od východu z Brdárky
- od západu zo Stolice (1 476 m n. m.) cez sedlo Olochova jama[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-08-13]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
- ↑ a b Slovenský raj. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 62.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-08-13]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-08-13]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-08-13]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-08-13]. Dostupné online.