Lovinobanská brázda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°27′40″S 19°34′05″V / 48,461°S 19,568°V / 48.461; 19.568
Lovinobanská brázda
geomorfologická časť
Revúckej vrchoviny
Divín - pohľad na obec-3.jpg
Brázda v okolí Divína
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Lučenec
Časť Cinobanského predhoria
Hranice Cinobanské predhorie, Málinské vrchy, Sihlianska planina, Ostrôžky, Novohradské terasy, Poltárska pahorkatina
Mestá Divín, Lovinobaňa, Mýtna
Rieky Budinský potok, Dobročský potok, Krivánsky potok
Súradnice 48°27′40″S 19°34′05″V / 48,461°S 19,568°V / 48.461; 19.568
Najnižší bod údolie Krivánskeho potoka
 - poloha Podrečany
 - výška cca 210 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Lovinobanská brázda[1] je geomorfologickou časťou Cinobanského predhoria, podcelku Revúckej vrchoviny.[2] Zaberá západnú časť podcelku, v okolí obcí Divín a Lovinobaňa v severnej časti lučeneckého okresu.[3]

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Hierarchia
Alpsko-himalájska sústavaKarpatyZápadné KarpatyVnútorné Západné KarpatySlovenské rudohorieRevúcka vrchovinaCinobanské predhorieLovinobanská brázda
***

Územie Lovinobanskej brázdy sa nachádza v západnej časti Revúckej vrchoviny a rozdeľuje na dve časti podcelok Cinobanské predhorie. Rozkladá sa na hornom toku Krivánskeho potoka a v oblasti jeho prítokov, Budínskeho a Dobročského potoka. V strednej časti je vybudovaná vodná nádrž Ružiná a celá oblasť patrí do povodia rieky Ipeľ. Zo sídiel tu leží Divín, Lovinobaňa, Mýtna, Podrečany, Ružiná, Dobroč, Kotmanová a Píla.[3]

Lovinobanskú brázdu obklopuje zo západu a východu materský podcelok, severozápadne nadväzuje pohorie Ostrôžky, severne susedí Sihlianska planina, podcelok Veporských vrchov, severovýchodne aj Málinské vrchy, podcelok Stolických vrchov. Údolie Krivánskeho potoka pokračuje južným smerom do Lučenskej kotliny, kde ležia Novohradské terasy a Poltárska pahorkatina.[2]

Chránené územia[upraviť | upraviť kód]

Západný okraj Revúckej vrchoviny leží mimo veľkoplošných chránených území. Z maloplošných, osobitne chránených lokalít sa tu nachádza prírodná rezervácia Ružinské jelšiny a Príbrežie Ružinej. Na hornom toku Krivánskeho potoka (už mimo Lovinobanskej brázdy) je rovnomenná prírodná pamiatka.[3]

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Okrajová časť Revúckej vrchoviny patrí medzi najatraktívnejšie oblasti regiónu. Predovšetkým okolie obcí Divín a Ružiná ponúka na pobreží vodnej nádrže Ružiná množstvo ubytovacích a rekreačných kapacít. V blízkosti sa nachádzajú aj ruiny Divínskeho hradu, ako aj kalvária s krížovou cestou pri obci Ružiná.

Značené trasy[upraviť | upraviť kód]

  • po červená turistická značka červeno značenej trase z vrchu Sedem chotárov cez Divín, Mýtnu, Dobroč a Kotmanovú do lokality Hrnčiarky
  • po modrá turistická značka modro značenej trase:
  • po zelená turistická značka zeleno značenej trase:
  • po žltá turistická značka žlto značenej trase:
    • z Píly na Divínske lazy
    • z Divína do Budinej
    • z Dobroča na rázc. Vrchdobroč
    • z ATC Ružiná na Sedem chotárov (602 m n. m.)[3]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-06-22]. Dostupné online.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-06-22]. Dostupné online.
  3. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-06-22]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]