Poltárska pahorkatina
| Poltárska pahorkatina | |
| geomorfologická časť Juhoslovenskej kotliny | |
Okolie Kalinova | |
| Štát | |
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okresy | Rimavská Sobota, Poltár, Lučenec |
| Nadradená jednotka |
Lučenská kotlina |
| Susedné jednotky |
Oždianska pahorkatina Novohradské terasy Lovinobanská brázda Cinobanské predhorie Málinská brázda |
| Mestá | Lučenec, Kalinovo, Poltár, Hrnčiarska Ves |
| Rieky | Ipeľ, Slatinka, Suchá |
| Súradnice | 48°24′29″S 19°46′41″V / 48,408°S 19,778°V |
| Najnižší bod | niva Slatinky |
| - poloha | juhozápadný okraj územia |
| - výška | cca 175 m n. m. |
|
Poloha územia v rámci Slovenska
| |
|
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poltárska pahorkatina je geomorfologická časť Lučenskej kotliny, podcelku Juhoslovenskej kotliny.[1] Zaberá územie v okolí rieky Ipeľ a jej prítokov v okrese Poltár, Rimavská Sobota a Lučenec.[2]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Územie zaberá centrálnu časť Juhoslovenskej kotliny, presnejšie severnú časť Lučenskej kotliny.[1] Na východe susedí Oždianska pahorkatina (časť Rimavskej kotliny), južne a západne nadväzujú Novohradské terasy a severne sa nachádza Cinobanské predhorie[3], čoby podcelok Revúckej vrchoviny a jej časti Lovinobanská a Málinská brázda.[1] Územie odvodňuje rieka Ipeľ a jeho prítoky Slatinka na západe a Suchá na východe.[2]
Poltárska pahorkatina leží v Banskobystrickom kraji, na území okresov Rimavská Sobota, Lučenec a Poltár. Z významných sídiel sa tu na západe okrajovo nachádza Lučenec, na severe Kalinovo a Poltár a na východe Hrnčiarska Ves.[2] Okrajom územia vedie rýchlostná cesta R2 a stredom pahorkatiny cesta I/16 zo Zvolena cez Lučenec do Rožňavy a cesta II/595 do Poltára. Hlavný cestný ťah na západe kopíruje železničná trať Zvolen – Košice a centrálnou časťou vedie železničná trať Lučenec – Utekáč.[4]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Mierne zvlnená krajina je pre turistov zaujímavá predovšetkým kvôli historickým pamiatkam, pretože ide zväčša o hospodársky využívané územie bez rozsiahlejších lesov a vyšších vrchov.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-16]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-16]. Dostupné online.
- ↑ TM 141 Cerová vrchovina – Lučenec [online]. Banská Bystrica: maps.travelvirtual.eu, [cit. 2025-11-13]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 104.
