Juhoslovenská kotlina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°20′06″S 19°46′26″V / 48,335°S 19,774°V / 48.335; 19.774
Juhoslovenská kotlina
geomorfologický celok
Nagybalog24.JPG
Rimavská kotlina
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Banskobystrický, Nitriansky
Okresy Banská Štiavnica, Rimavská Sobota, Lučenec, Veľký Krtíš, Levice, Poltár, Revúca
Nadradená
jednotka
Lučensko-košická zníženina
Susedné
jednotky (v SR)
Ostrôžky
Krupinská planina
Revúcka vrchovina
Cerová vrchovina
Podunajská pahorkatina
Slovenský kras
Bodvianska pahorkatina
Podradené
jednotky
Ipeľská kotlina
Lučenská kotlina
Rimavská kotlina
Mestá Rimavská Sobota, Lučenec, Veľký Krtíš, Poltár
Súradnice 48°20′06″S 19°46′26″V / 48,335°S 19,774°V / 48.335; 19.774
Poloha územia na Slovensku
Red pog.svg
Poloha územia na Slovensku
Juhoslovenská kotlina vyznačená ako d1
Juhoslovenská kotlina vyznačená ako d1
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Juhoslovenská kotlina je geomorfologický celok na Slovensku.

Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]

Na východe susedí s Bodvianskou pahorkatinou a Slovenským krasom, severným smerom leží Revúcka vrchovina, Ostrôžky a Krupinská planina. Na západe sa krátkym úsekom dotýka Podunajská pahorkatina a južný okraj vymedzuje štátna hranica s Maďarskom, okrem strednej časti, kde sa nachádza Cerová vrchovina.[1]

Členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Člení sa na tri geomorfologické podcelky:

V členení Poliaka J. Kondrackého zahŕňa na slovenskom území aj Krupinskú planinu (ktorá uňho zahŕňa aj južnú časť Štiavnických vrchov a južnú časť Ostrôžok) a okrem toho na maďarskom území Borsodi-medence.[2]

Charakteristika (územia vymedzeného podľa slovenského geomorfol. členenia)[upraviť | upraviť zdroj]

Juhoslovenská kotlina je úzke pretiahnuté územie okolo toku rieky Ipeľ a dolných tokov jej prítokov, smerujúce od východu k západu. Povrch je členitý, pozdĺž toku Ipľa sa rozkladajú nížiny, nad nimi riečne terasy a ďalej pahorkatiny. Najvyššími vrcholmi sú Bukovina (525 m), Bučina (409 m) a Kamenná hora (359 m).

Oblasť je zalesnená listnatými lesmi s prevažným zastúpením drevín dub a hrab, v nížinách okolo Ipľa rastú lužné lesy. Hlavným vodným tokom je rieka Ipeľ, ktorá tvorí prirodzenú hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom. Po celej dĺžke má mnoho menších aj väčších prítokov a ešte na slovenskom území sa vlieva do Dunaja. Malú časť územia na východe odvodňuje rieka Rimava a jej prítoky.

Juhoslovenská kotlina patrí klimaticky medzi teplé oblasti. V zimných mesiacoch sa teploty pohybujú v rozmedzí od -1 do –3 °C, v letných mesiacoch medzi 18 – 20 °C. Počet dní so snehovou pokrývkou je menší než 50, počet letných dní je 60 - 70.

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

Na územie Juhoslovenskej kotliny nezasahuje žiadna chránená krajinná oblasť ani národný park. Napriek tomu sa aj tu nachádza mnoho zaujímavých prírodných úkazov. K ich zachovaniu a ochrane tu bola už v roku 1988 zriadená štátna prírodná rezervácia Šípka v Plášťovciach. Z chránených prírodných výtvorov sú najznámejšie Drienčanská jaskyňa, Dudinské travertíny, Jazierko a Zlepencová terasa. Mnoho zaujímavostí skrývajú aj chránené náleziská Svetlianska cerina a Vereš a chránená študijná plocha Malá obora.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-22]. Dostupné online.
  2. Fyzickogeografické členenie Slovenska