Pôtorská pahorkatina
| Pôtorská pahorkatina | |
| geomorfologická časť Juhoslovenskej kotliny | |
 Okolie Dolnej Strehovej | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Veľký Krtíš |
| Nadradená jednotka |
Ipeľská kotlina |
| Susedné jednotky |
Jelšovská pahorkatina Čebovská pahorkatina Hontianske terasy Modrokamenské úboče Ostrôžky |
| Mestá | Veľký Krtíš, Pôtor, Bušince, Dolná Strehová |
| Rieky | Ipeľ, Krtíš, Tisovník, Stará rieka |
| Súradnice | 48°12′S 19°27′V / 48,20°S 19,45°V |
| Najnižší bod | niva Ipľa |
| - poloha | juhozápadný okraj územia |
| - výška | cca 145 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pôtorská pahorkatina je geomorfologická časť Ipeľskej kotliny, podcelku Juhoslovenskej kotliny.[1] Zaberá územie v okolí rieky Ipeľ a jej prítokov v okrese Veľký Krtíš.[2]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Územie zaberá juhozápadnú časť Juhoslovenskej kotliny[3], presnejšie východnú časť Ipeľskej kotliny.[1] Na východe susedí Jelšovská pahorkatina (časť Lučenskej kotliny), na severe pohorie Ostrôžky a Modrokamenské úboče (podcelok Krupinskej planiny) a na západe Čebovská pahorkatina a Hontianske terasy.[1] Územie odvodňuje rieka Ipeľ a jeho prítoky Krtíš na západe, Stracinský potok a Stará rieka v strednej a Tisovník vo východnej časti.[2]
Pôtorská pahorkatina leží v Banskobystrickom kraji, na území okresu Veľký Krtíš. Z významných sídiel sa tu na západe nachádza Veľký Krtíš, na juhu Bušince a v strednej časti Pôtor a Dolná Strehová.[2] Od západu na východ vedie stredom pahorkatiny cesta I/75 z Veľkého Krtíša do Lučenca, severo-južným smerom vedie západným okrajom cesta II/527 od Senohradu cez Veľký Krtíš do Balážskych Ďarmôt, strednou a juhovýchodnou časťou prechádza cesta II/585 z Pôtora cez Dolnú Strehovú na Lučenec a z Dolnej Strehovej vedie údolím riečky Tisovník na sever cesta II/591. Strednou časťou je vedená aj železničná trať Lučenec – Veľký Krtíš, ktorá je však bez osobnej prepravy a časť jej úseku vedie maďarským územím.[4]
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]V južnej časti pahorkatiny sa nachádzajú prírodné rezervácie Seleštianska stráň, Kiarovský močiar, Hradište a Dedinská hora.[2]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Mierne zvlnená krajina ponúka možnosti na nenáročnú turistiku. Zaujímavé sú južné oblasti, no tiež okolie mesta Veľký Krtíš či Aquatermal pri Dolnej Strehovej. Značené turistické trasy sú len v okolí Modrého Kameňa.[2][5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-17]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-17]. Dostupné online.
- ↑ TM 146 Krupinská planina – Veľký Krtíš (2. vydanie, 2022) [online]. Banská Bystrica: CBS, 2022, [cit. 2025-11-08]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 121.
- ↑ Krupinská planina – Veľký Krtíš. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.