Seleštianska stráň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°05′44″S 19°21′49″V / 48,0955556°S 19,3636111°V / 48.0955556; 19.3636111
Seleštianska stráň
prírodná rezervácia
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Okres Veľký Krtíš
Obec Vrbovka
Súradnice 48°05′44″S 19°21′49″V / 48,0955556°S 19,3636111°V / 48.0955556; 19.3636111
Rozloha 0,009388 km² (1 ha)
Vznik 1997
Správa Štiavnické vrchy
Kód 1029
Poloha v rámci Slovenska
Green pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Green pog.svg
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Seleštianska stráň[1] je prírodná rezervácia v správe štátnej ochrany prírody Štiavnické vrchy v katastrálnom území obce Vrbovka, 3,5 km východne od osady Selešťany v okrese Veľký Krtíš v Banskobystrickom kraji. Zaberá južné až juhozápadné svahy Mikovho vrchu.

Bola vyhlásená všeobecne záväznou vyhláškou Krajského úradu v Banskej Bystrici číslo 9/1997 z 28. februára 1997, s účinnosťou od 5. septembra 1997. V súvislosti s tým, že dňa 1. januára 2003 nadobudol účinnosť zákon č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, dňa 1. februára 2003 nadobudla účinnosť vyhláška MŽP SR č.17/2003 Z.z. ktorou sa ustanovujú národné prírodné rezervácie a uverejňuje zoznam prírodných rezervácií. PR Seleštianska stráň je uvedená v prílohe č. 2 tejto vyhlášky pod číslom 287. Pôvodne platil na jej území piaty stupeň ochrany. Krajský úrad v Banskej Bystrici vydal dňa 4. marca 2003 Všeobecne záväznú vyhlášku č. 6/2003, ktorou na základe ustanovenia § 104 ods. 18 zákona s účinnosťou od 1. apríla 2003 ustanovil pre PR Seleštianska stráň štvrtý stupeň ochrany.

PR Seleštianska stráň bola vyhlásená z dôvodu zabezpečenia ochrany lokality xerotermnej vegetácie Ipeľskej kotliny s výskytom viacerých chránených a ohrozených druhov flóry a fauny. Územie sa rozprestiera v k. ú. Vrbovka, celková výmera chráneného územia je 0,9388 ha. Dôvodom územnej ochrany je ojedinelosť objektu v rámci Slovenska, kde vedľa seba sa vyskytujú jedince populácie ponikleca veľkokvetého a ponikleca lúčneho českého. V PR bola zistená aj prítomnosť viacerých významných elementov flóry Slovenska, akými sú: mechúrik stromovitý - chránený a ohrozený druh; dvojradovec neskorý - zraniteľný druh a veľmi zraniteľný druh, vzácny taxón zvončeka veľkoklasého. Z endemitov je možné spomenúť panónsky endemit sezel sivý. Rovnaký význam v ochrane územia má i faunistická zložka, v ktorej si z chránených druhov stavovcov zasluhujú pozornosť teplomilní zástupcovia hmyzu (modlivky) a plazov (jašterice).

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Seleštianska stráň. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • Úrad životného prostredia, Veľký Krtíš
  • SAZP