Ipeľská kotlina
| Ipeľská kotlina | |
| kotlina | |
 Ipeľská kotlina v okolí Šiah
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Banskobystrický, Nitriansky |
| Okresy | Veľký Krtíš, Levice |
| Nadradená jednotka |
Juhoslovenská kotlina |
| Susedné jednotky (na Slovensku) |
Bzovícka pahorkatina Modrokamenské úboče Ostrôžky Lučenská kotlina |
| Podradené jednotky |
Hontianske terasy Čebovská pahorkatina Pôtorská pahorkatina |
| Súradnice | 48°6′0″S 19°15′40″V / 48,10000°S 19,26111°V |
| Najnižší bod | koryto Ipľa pri Šahách |
| - výška | 128 m n. m. |
  Poloha kotliny na Slovensku
| |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ipeľská kotlina je geomorfologický podcelok Juhoslovenskej kotliny.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Zaberá jej západnú časť a z juhu ju vymedzuje slovensko-maďarská hranica. Severne leží Krupinská planina s podcelkami Bzovícka pahorkatina a Modrokamenské úboče, na severovýchode nadväzujú Ostrôžky. Východným smerom pokračuje Juhoslovenská kotlina podcelkom Lučenská kotlina.[1]
Rozprestiera sa v povodí stredného Ipľa a dolného toku rieky Krtíš, ako aj ich prítokov. Je erózno-tektonického pôvodu a budujú ju miocénne sedimenty. Na tektonické zlomy sa viažu viaceré minerálne pramene, napr. vo Vinici, v Želovciach, Sklabinej, Bušinciach i Pôtri. Kotlinu tvorí pomerne široká niva Ipľa, prechádzajúca do mierne zvlnenej pahorkatiny. Dlhá je okolo 50 a široká max. 20 km.[chýba zdroj]
Delenie[upraviť | upraviť zdroj]
- Hontianske terasy
- Čebovská pahorkatina
- Pôtorská pahorkatina
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
- Ryžovisko – prírodná rezervácia
- Cúdeninský močiar – prírodná rezervácia
- Ipeľské hony – prírodná rezervácia
- Seleštianska stráň – prírodná rezervácia
- Kiarovský močiar – prírodná rezervácia
- Hradište – prírodná rezervácia
- Dedinská hora – prírodná rezervácia[2]
Sídla v Ipeľskej kotline[upraviť | upraviť zdroj]
Ipeľská kotlina patrí medzi stredne husto zaľudnené územia a ležia tu mestá Veľký Krtíš a Šahy, z významnejších sídiel napríklad Vinica, Želovce, Dolná Strehová, Čebovce, Sklabiná a Nenince.
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Územie Ipeľskej kotliny patrí medzi dopravne menej využívané oblasti. Západným okrajom vedie mestom Šahy dôležitá severojužná dopravná spojnica, dnes medzinárodná cesta E 77, vedúca po ceste I/66. Spája Budapešť cez Šahy a Zvolen s Krakovom. Z regionálnych ciest je významná cesta I/75, ktorá prechádza severným okrajom kotliny cez Veľký Krtíš k Lučencu a najmä cesta II/527, ktorá vedie od Veľkého Krtíša cez Slovenské Ďarmoty (s odbočkou do Maďarska) až do Šiah. Železničná doprava sa kotline na území Slovenska prakticky vyhýba, nakoľko železničná trať Zvolen – Čata vedie zo Šiah severným smerom a trať do Veľkého Krtíša sa po zastavení ťažby uhlia a z dôvodu nevyťaženosti osobnej dopravy, nevyužíva.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-05-01]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-07-20]. Dostupné online.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Ipeľská kotlina. In: Encyklopédia Slovenska II E-J. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1978. s. 462.