Želovce
| Želovce | ||
| obec | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj | |
| Okres | Veľký Krtíš | |
| Región | Novohrad | |
| Vodné toky | Krtíš, Želovský potok | |
| Nadmorská výška | 156 m n. m. | |
| Súradnice | 48°07′12″S 19°21′00″V / 48,120000°S 19,350000°V | |
| Rozloha | 18,76 km² (1 876 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 1 154 (31. 12. 2024) [2] | |
| Hustota | 61,51 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1327 | |
| Starosta | Mária Rechová[3] (OĽANO) | |
| PSČ | 991 06 | |
| ŠÚJ | 516571 | |
| EČV (do r. 2022) | VK | |
| Tel. predvoľba | +421-47 | |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Želovce Zdravotnícka 255 Želovce | |
| E-mailová adresa | obec@zelovce.sk | |
| Telefón | 451 4158 | |
| Fax | 451 4159 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Želovce | ||
| Webová stránka: zelovce.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Želovce sú obec na Slovensku v okrese Veľký Krtíš.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa nachádza v Ipeľskej kotline, v údolí riečky Krtíš, asi 8 km južne od Veľkého Krtíša a 7 km od štátnej hranice s Maďarskom. Zo severozápadu na juhovýchod preteká obcou Želovský potok, na ktorom je pred obcou vybudovaná menšia vodná nádrž. Západným okrajom prechádza cesta II/527 zo Šiah a Slovenských Ďarmôt do Veľkého Krtíša, na ktorú sa tu napája cesta do Kiarova.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Pahorkatinná oblasť s úrodnými údoliami vytvárala vhodné podmienky na život a preto aj v oblasti Želoviec sa dochovali dôkazy prítomnosti ľudí už od eneolitu (3500 - 2000 pred Kr.). Dôkazom toho sú štiepané kamenné nástroje, ktoré boli nájdené v chotári dnešnej obce. Územím prešli mnohé národy, medzi nimi Kvádi, Huni, Longobardi, Avari, Slovania a Maďari. Z obdobia raného stredoveku, kedy tu žili najmä Avari a Slovania, sa tu našlo 840 hrobov a v nich množstvo zbraní, šperkov, úžitkových predmetov a slovanských nádob.
Samotná obec je písomne doložená v listine z 30. júna 1296, kedy sa spomína ako Zsély. Zánik pôvodnej osady, ležiacej na ľavom brehu Krtíša spôsobili osmanské vojská, ktoré v druhej polovici 16. storočia spustošili celý región a Želovce vypálili. Preživší si založili novú obec na súčasnom mieste. Obec patrila do majetku Bettéra, Balašovcov a Koháryovcov, po vyhnaní Turkov ju získal gróf Štefan Ziči. V roku 1625 si Želovčania postavili kostol, ktorý bol však zničený a súčasný, na novom mieste pochádza z roku 1771. O rok neskôr pribudol v obci kaštieľ a v roku 1773 aj budova fary. Práve zásluhou Zičiovských grófov sa začali v obci rozvíjať remeslá a rozšírili tak dovtedy výhradne poľnohospodársky spôsob obživy obyvateľov.
Čiernym dňom v dejinách je aj nedeľa 17. augusta 1862, kedy takmer celú obec zničil rozsiahly požiar. Nepoškodený zostal iba kaštieľ, kostol a jediný dom, preto vtedajší majiteľ panstva Ábel Zichy daroval poškodeným pozemky a nariadil rozparcelovanie územia a výstavbu od seba dostatočne vzdialených domov. Práve prílišná blízkosť a slamené strechy najviac prispeli k rozšíreniu požiaru a veľkým škodám na majetku. Želovce boli obnovené a postupne sa stali významným poľnohospodárskym a remeselníckym strediskom s tehelňou, vodným a neskôr parným mlynom. Ťažilo sa tu uhlie a soľ a viackrát ročne sa tu konali jarmoky a dobytčie trhy. Z remeselníkov tu bol zastúpený kováč, kolár, tesár, stolár, šuster, murár, remenár a mlynár.
V novodobých dejinách bola vybudovaná pošta, telefón, telegraf a v lokalite Šóšár pri prameňoch minerálnej vody aj kúpele. V medzivojnovom období boli Želovce kultúrnym a hospodárskym centrom užšieho regiónu. Od roku 1932 fungoval Gazdovský spolok, ktorý pripravoval osivo, o dva roky neskôr sa začal chov šľachteného dobytka a bolo zavedené zavlažované záhradníctvo. V kultúrno-spoločenskej oblasti vznikol spolok Victoria, ktorý sa podporoval šport, kultúru, tradície a vzdelávanie. Činnosť divadelnej skupiny pretrvala až do konca 70. rokov minulého storočia. Po druhej svetovej vojne sa s rozmachom individuálnej výstavby začalo aj masové cestovanie za prácou. Zjednodušenie života miestnych znamenalo v roku 1948 vybudovanie elektrickej siete, v roku 1964 dokončili modernú základnú školu a neskôr aj kultúrny dom s kinosálou. Zamestnanie prinieslo otvorenie pobočky závodu Kovohron, ktorý však v roku 1990 zanikol.
Po roku 1989 zaniklo aj Poľnohospodárske družstvo a zánikom veľkých firiem v okolí prinieslo vysokú nezamestnanosť. Len pomaly vznikajú súkromnú prevádzky výroby a služieb, ktoré zamestnávajú desiatky ľudí. Tak ako v mnohých obciach na okolí, aj tu stagnuje rozvoj, kultúra aj šport.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol sv. Imricha, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1771.[4] Pri príležitosti obnovy kostola v roku 1948 došlo k výmaľbe interiéru. Interiér kostola je plochostropý. Na oltári sa nachádza socha sv. Imricha s párom anjelov. Súčasťou zariadenia kostola sú aj baroková kamenná krstiteľnica a svätenička z 18. storočia. Organ pochádza z druhej polovice 19. storočia. Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a oknami so záklenkom v tvare stlačeného oblúka. Veža je členená kordónovou rímsou a pilastrami, ukončená je ihlancovou helmicou. Pri kostole sa nachádza objekt fary, barokovo-klasicistická stavba na pôdoryse písmena L z roku 1773.
- Kaštieľ Zičiovcov, barokovo-klasicistická dvojpodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou a stredným rizalitom, z roku 1772. Zičiovci obývali kaštieľ do roku 1945, keď bola stavba skonfiškovaná. Neskôr tu bola zriadená poľnohospodárska škola. V súčasnosti je v objekte múzeum s národopisnou expozíciou. V interiéri sa nachádza reprezentačné schodisko. Miestnosti sú zaklenuté pruskou a kláštornou klenbou. Fasády kaštieľa sú členené kordónovou rímsou a lizénovými rámami. Rizalit priečelia má segmentovú atiku a okná s polkruhovým záklenkom a šambránami. Ostatné fasády majú okná so segmentovými záklenkami a šambránami. Ku kaštieľu patril rozsiahly anglický park z 19. storočia, ktorý bol neskôr rozparcelovaný a tak sa z neho zachovala iba malá časť.[5]
- Evanjelická zvonica, jednoduchá murovaná stavba na pôdoryse štvorca, z roku 1929. Bola postavená na mieste drevenej zvonice z roku 1846. Fasády sú členené lizénovými rámami.[6]
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Jozef Salaj (* 1932 – † 2011), paleontológ
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Želovce – Kostol sv. Imricha [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Želovce [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Želovce [online]. Okres VK. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Želovce
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálny web
- Najkrajší kraj– turistické atrakcie v obci
- Okres VK– história a pozoruhodnosti obce