Sucháň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pre článok o slovenskom kňazovi, pozri Ján Sucháň
Súradnice: 48°18′47″S 19°13′20″V / 48,3131°S 19,2222°V / 48.3131; 19.2222
Sucháň
obec
Sucháň - Obecný úrad.jpg
Obecný úrad
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Veľký Krtíš
Región Hont
Rieka Suchánik
Nadmorská výška 493 m n. m.
Súradnice 48°18′47″S 19°13′20″V / 48,3131°S 19,2222°V / 48.3131; 19.2222
Rozloha 16,33 km² (1 633 ha) [1]
Obyvateľstvo 270 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 16,53 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1349
Starosta Anna Triznová[3] (SMER-SD)
PSČ 991 35 (pošta Dačov Lom)
ŠÚJ 516414
EČV VK
Tel. predvoľba +421-47
Adresa obecného
úradu
Obec Sucháň
Sucháň 82
991 35 Dačov Lom
E-mailová adresa info@obecsuchan.sk
Telefón 047 45 14 137
Fax 047 45 14 137
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Webová stránka: www.obecsuchan.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Sucháň je obec na Slovensku v okrese Veľký Krtíš.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v centrálnej časti Krupinskej planiny, v údolí potoka Suchánik, približne 20 km severozápadne od Veľkého Krtíša. Sucháň patrí do regiónu Hont, no nachádza sa na pomedzí s východne situovaným Novohradom. Obcou prechádza cesta III/2605, ktorá sa severne od nej napája na cestu V. Krtíš – Zvolen.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršia hodnoverná písomná zmienka o lokalite Zwhan pochádza z roku 1392, o niečo staršia, no nepodložená má letopočet 1349. Majiteľmi územia boli zemania z rodu Dačovcov, neskôr bola obec v zálohe u viacerých majiteľov, medzi nimi zemianskych rodov z Kosihoviec, Plášťoviec či prepošti zo Bzovíka. V 16. storočí sa do obce prisťahovali 1–2 rodiny Srbov, o storočie neskôr utečenci z rakúskeho Tirolska a v druhej polovici 19. storočia prišelci z Pliešoviec. Obyvatelia s právom slobodníkov mali možnosť voľného pohybu a uzatvárania manželstiev s partnermi z okolitých obcí bez súhlasu panstva.

Po reformácii bol Sucháň evanjelický a až do osamostatnenia v roku 1874 tvoril filiálku dačovolomskej cirkvi. Renesančný kostol bol v obci postavený v roku 1530, podľa tradície postavený na základoch husitskej kaplnky. Upravovaný bol v rokoch 1660 – 1669, 1784 a rozsiahle zmeny s vybudovaním veže boli vykonané v roku 1869. Z roku 1787 pochádza správa o prebudovaní staršej, pôvodne drevenej školy, ktorú v roku 1912 prestavali do súčasnej podoby. Vyučovanie sa tu ukončilo v roku 1979, od roku 1996 budova slúži ako turistická ubytovňa.

Podľa sčítania v roku 1715 bolo v obci 38 domácností, o storočie neskôr, v roku 1828 112 domov a 673 obyvateľov. Prisťahovalci z Tirolska na mieste bývalej kováčskej vyhne zriadili v obci pivovar. Veľký požiar zničil dolnú časť obce 6. septembra 1870, o 5 rokov neskôr podľahol inému požiaru horný koniec. Dovtedy drevené obydlia tak vo väčšom rozsahu nahradili kamenné stavby, pokrývané slamenou krytinou. Domy boli zväčša pozdĺžne trojpriestorové s podpivničenou izbou.

Obyvateľstvo sa živilo najmä poľnohospodárstvom, chovom oviec a dobytka, no vyskytovalo sa aj včelárstvo a ovocinárstvo. Práve ovocinárstvo sa stalo významným zdrojom obživy po tom, ako tu v roku 1876 bola zriadená župná štepnica. Salaše, rozptýlené po okolí sa stali základom lazníckych obydlí, pričom v 19. storočí ich v katastri obce bolo až 55, z toho 18 celoročne obývaných. Ovčiarstvo podnietilo rozvoj výroby potravinových produktov, no tiež spracovanie vlny a ovčích koží. Po zrušení poddanstva koncom 18. storočia prešla veľká časť pôdy do vlastníctva roľníkov, ktorí praktizovali systém trojpoľného hospodárenia. Prevažovalo pestovanie obilnín (raž, pšenica, jačmeň, ovos, pohánka), postupne sa rozšírilo pestovanie zemiakov, kapusty a strukovín (hrach, bôb, cícer, šošovica, slovienka). Zásadnú zmenu hospodárenia prinieslo v roku 1949 založené roľnícke družstvo a mnohé usadlosti boli opustené.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Sucháň
  • Evanjelický kostol, renesančná jednoloďová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria z roku 1530. Nachádza sa uprostred opevneného areálu, do ktorého sa pôvodne vstupovalo podvežím zvonice, ktorá bola nesôr znížená. Kostol bol upravovaný v období 16601699 a neskôr v roku 1784. Veža bola ku kostolu doplnená v roku 1869, kedy bola rozšírená aj loď kostola. Loď kostola je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. V interiéri sa nachádza neoklasicistický oltár z roku 1899 s obrazom Ukrižovaný od K. Lehotského. Z tohto obdobia pochádzajú aj kazateľnica, organ a drevená krstiteľnica. V kostole uchovávajú renesančné a barokové kalichy.[4]
  • Súbor pamiatkovo chránených ľudových domov z 19. storočia, ide o domy číslo 7, 54 a 93, trojpriestorové kamenné bielené stavby (kedysi so slamenou strechou).[5]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

V obci začína zelená turistická značka značený náučný chodník údolím potoka Suchánik a Suchánsky potok, vedúci k Trúbiacemu kameňu. Ide o andezitovú skalu s dvojicou otvorov, umožňujúcimi vytvoriť hlasný signál. Jeho význam nie je jasný, predpokladá sa však, že slúžil počas tureckého ohrozenia.

Suchánskym potokom vedie sivo značený chodník, končiaci na rázcestí Krížne cesty, kde sa pripája na zelenú značku. Žlto značená trasa vedie od Trúbiaceho kameňa na lokalitu Zabry.

V blízkosti obce sa nachádzajú verejnosti neprístupné prírodné útvary Trpaslíčia jaskyňa, Jaskyňa Suchánska trhlina a Previs pod Kútom.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Sucháň [online]. Okres VK. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]