Preskočiť na obsah

Sucháň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pre článok o slovenskom kňazovi, pozri Ján Sucháň
Sucháň
obec
Ľudová architektúra v obci
Vlajka
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Veľký Krtíš
Región Hont
Vodný tok Suchánik
Nadmorská výška 493 m n. m.
Súradnice 48°18′47″S 19°13′20″V / 48,3131°S 19,2222°V / 48.3131; 19.2222
Rozloha 16,33 km² (1 633 ha) [1]
Obyvateľstvo 264 (31. 12. 2025) [2]
Hustota 16,17 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1349
Starosta Kristína Beracová[3] (nezávislá)
PSČ 991 35 (pošta Dačov Lom)
ŠÚJ 516414
EČV (do r. 2022) VK
Tel. predvoľba +421-47
Adresa obecného
úradu
Obec Sucháň
Sucháň 82
991 35 Dačov Lom
E-mailová adresa info@obecsuchan.sk
Telefón 047 45 14 137
Fax 047 45 14 137
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Sucháň
Webová stránka: www.obecsuchan.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Sucháň je obec na Slovensku v okrese Veľký Krtíš.

Obec leží v centrálnej časti Krupinskej planiny, v údolí potoka Suchánik, približne 20 km severozápadne od Veľkého Krtíša. Sucháň patrí do regiónu Hont, no nachádza sa na pomedzí s východne situovaným Novohradom. Obcou prechádza cesta III/2605, ktorá sa severne od nej napája na cestu V. Krtíš  Zvolen.

Najstaršia hodnoverná písomná zmienka o lokalite Zwhan pochádza z roku 1392, o niečo staršia, no nepodložená má letopočet 1349. Majiteľmi územia boli zemania z rodu Dačovcov, neskôr bola obec v zálohe u viacerých majiteľov, medzi nimi zemianskych rodov z Kosihoviec, Plášťoviec či prepošti zo Bzovíka. V 16. storočí sa do obce prisťahovali 1–2 rodiny Srbov, o storočie neskôr utečenci z rakúskeho Tirolska a v druhej polovici 19. storočia prišelci z Pliešoviec. Obyvatelia s právom slobodníkov mali možnosť voľného pohybu a uzatvárania manželstiev s partnermi z okolitých obcí bez súhlasu panstva.

Po reformácii bol Sucháň evanjelický a až do osamostatnenia v roku 1874 tvoril filiálku dačovolomskej cirkvi. Renesančný kostol bol v obci postavený v roku 1530, podľa tradície postavený na základoch husitskej kaplnky. Upravovaný bol v rokoch 1660  1669, 1784 a rozsiahle zmeny s vybudovaním veže boli vykonané v roku 1869. Z roku 1787 pochádza správa o prebudovaní staršej, pôvodne drevenej školy, ktorú v roku 1912 prestavali do súčasnej podoby. Vyučovanie sa tu ukončilo v roku 1979, od roku 1996 budova slúži ako turistická ubytovňa.

Podľa sčítania v roku 1715 bolo v obci 38 domácností, o storočie neskôr, v roku 1828 112 domov a 673 obyvateľov. Prisťahovalci z Tirolska na mieste bývalej kováčskej vyhne zriadili v obci pivovar. Veľký požiar zničil dolnú časť obce 6. septembra 1870, o 5 rokov neskôr podľahol inému požiaru horný koniec. Dovtedy drevené obydlia tak vo väčšom rozsahu nahradili kamenné stavby, pokrývané slamenou krytinou. Domy boli zväčša pozdĺžne trojpriestorové s podpivničenou izbou.

Obyvateľstvo sa živilo najmä poľnohospodárstvom, chovom oviec a dobytka, no vyskytovalo sa aj včelárstvo a ovocinárstvo. Práve ovocinárstvo sa stalo významným zdrojom obživy po tom, ako tu v roku 1876 bola zriadená župná štepnica. Salaše, rozptýlené po okolí sa stali základom lazníckych obydlí, pričom v 19. storočí ich v katastri obce bolo až 55, z toho 18 celoročne obývaných. Ovčiarstvo podnietilo rozvoj výroby potravinových produktov, no tiež spracovanie vlny a ovčích koží. Po zrušení poddanstva koncom 18. storočia prešla veľká časť pôdy do vlastníctva roľníkov, ktorí praktizovali systém trojpoľného hospodárenia. Prevažovalo pestovanie obilnín (raž, pšenica, jačmeň, ovos, pohánka), postupne sa rozšírilo pestovanie zemiakov, kapusty a strukovín (hrach, bôb, cícer, šošovica, slovienka). Zásadnú zmenu hospodárenia prinieslo v roku 1949 založené roľnícke družstvo a mnohé usadlosti boli opustené.

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Evanjelický kostol, jednoloďová renesančná stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, z roku 1530.[4] Nachádza sa uprostred opevneného areálu, do ktorého sa pôvodne vstupovalo podvežím zvonice, ktorá bola neskôr znížená. Kostol bol upravovaný v období rokov 16601699 a neskôr v roku 1784. Veža bola ku kostolu doplnená v roku 1869, keď bola rozšírená aj loď kostola. Loď kostola je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. V interiéri sa nachádza neoklasicistický oltár z roku 1899 s obrazom Ukrižovaného od K. Lehotského. Z tohto obdobia pochádzajú aj kazateľnica, organ a drevená krstiteľnica. V kostole uchovávajú renesančné a barokové kalichy.[5] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s polkruhovým záklenkom. Veža je ukončená trojuholníkovými štítmi s terčíkmi a ihlancovou helmicou.
  • Ľudový dom č. 54, jednopodlažná viacpriestorová stavba na pôdoryse písmena L, z 19. storočia.[6] Stavba má bielené fasády, postavená je z kameňa. Pôvodne mala slamenú strechu.
  • Ľudový dom č. 93, jednopodlažná štvorpriestorová stavba na pôdoryse obdĺžnika, z 19. storočia.[7] Postavená je z kameňa. Stavba má dvojosové priečelie s malými štvorcovými oknami, bielené fasády sú členené modrými lizénovými rámami. Pôvodne mala slamenú strechu. Strecha je sedlová s vysokou podlomenicou.
  • Ľudový dom č. 7, jednopodlažná trojpriestorová stavba na pôdoryse obdĺžnika, z 19. storočia.[8] Postavená je z kameňa. Stavba má dvojosové priečelie s malými štvorcovými oknami, bielené fasády sú členené modrými lizénovými rámami. Pôvodne mala slamenú strechu. Strecha je sedlová.

V obci začína značený náučný chodník údolím potoka Suchánik a Suchánsky potok, vedúci k Trúbiacemu kameňu. Ide o andezitovú skalu s dvojicou otvorov, umožňujúcimi vytvoriť hlasný signál. Jeho význam nie je jasný, predpokladá sa však, že slúžil počas tureckého ohrozenia.

Suchánskym potokom vedie sivo značený chodník, končiaci na rázcestí Krížne cesty, kde sa pripája na zelenú značku. Žlto značená trasa vedie od Trúbiaceho kameňa na lokalitu Zabry.

V blízkosti obce sa nachádzajú verejnosti neprístupné prírodné útvary Trpasličia jaskyňa, Jaskyňa Suchánska trhlina a Previs pod Kútom.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&detail_id=61088c39-af75-4a59-ae41-100deb2c0f61&cHash=3f732a82943f4c86f18d65a983049e3d. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky.
  5. Sucháň – Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sucháň

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]