Hont (slovenský región)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Poloha

Hont je jedným zo slovenských regiónov. Jeho územie je totožné s územím slovenskej časti bývalej Hontianskej župy. Sídlom boli Šahy. V niektorých turistických publikáciách sa región nazýva aj Poiplie.

Dejiny od roku 1918[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1918 (potvrdené roku 1920 Trianonskou zmluvou) sa 4/5 územia Hontianskej župy stali súčasťou Česko-Slovenska, zvyšok pripadol Maďarsku.

Hontianska župa v Česko-Slovensku existovala do roku 1922, 1.1.1923 sa stala súčasťou Zvolenskej (veľ)župy. V roku 1928 boli župy na území Slovenska zrušené. Cez 2. svetovú vojnu bola južná časť slovenského Hontu okupovaná Maďarskom, no po vojne boli predvojnové hranice medzi ČSR a Maďarskom obnovené. V súčasnosti je slovenský Hont súčasťou Nitrianskeho a Banskobystrického kraja.

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti patrí južná časť regiónu Hont (okolie Veľkého Krtíša a Šiah) ku chudobnejším slovenským regiónom, severná časť sa radí k slovenskému priemeru v miere nezamestnanosti aj výške priemernej mzdy.

Turistický ruch[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúrne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Prírodné zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mäsiarsky bok (prírodná rezervácia)
  • Štangarígeľ (Krupinské bralce, vrchol plochého návršia)
  • Arborétum Kysihýbel – Banská Štiavnica (282 druhov drevín zo Severnej Ameriky)
  • Arborétum Feľata – Rykynčice (Dolné Rykynčice)
  • Travertínové kopy v Dudinciach
  • Tesárske diery (Hontianske Tesáre)
  • Priehrada v Sebechleboch
  • Priehrada v Krupine – Bebrava
  • Štiavnické vrchy
    • Sitno (najvyšší vrchol, zaujímavý výhľad, najmä z vysielača, ktorý je však verejnosti neprístupný)
  • Štiavnické tajchy (umelé jazerá)
  • Santovka (minerálna voda)
  • Slatina (minerálna voda)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°06′56″S 18°55′36″V / 48,115569°S 18,926697°V / 48.115569; 18.926697