Preskočiť na obsah

Zvolenská župa (Česko-Slovensko, 1923 – 1928)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Župa XVIII.
(Pohronská župa, Zvolenská župa)
župa
Oficiálny názov: Župa XVIII.
Zaužívané pomenovanie: Pohronská župa, Zvolenská župa
Štát Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Sídlo župy Zvolen
Najvyšší bod Ďumbier
 - výška 2 046 m n. m.
Najnižší bod koryto Ipľa
 - výška 110 m n. m.
Číslo župy XVIII
Rozloha 9 356 km² (935 600 ha)
Obyvateľstvo 492 624 (1921)
Hustota 52,7 obyv./km²
Vznik 1. januára 1923[1]
Zánik 1. júla 1928[2]
Župan Juraj Slávik (1923 – 1925)
Počet okresov 13 (1923)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Zvolenská župa, paralelné pomenovanie Pohronská župa, úradný názov Župa XVIII.[3][4] (neoficiálne označovaná veľžupa),[5] bola jednotka územnej správy a samosprávy zavedená v prvorepublikovom Česko-Slovensku v rámci župného zriadenia roku 1920. Existovala v rokoch 1923 – 1928, mala rozlohu 9 356 km² a jej správnym centrom bolo mesto Zvolen.

Vznik a zrušenie župy

[upraviť | upraviť zdroj]

Po zániku Uhorska v roku 1918 bola pôvodná uhorská Zvolenská župa prevedená v nezmenenom územnom rozsahu do administratívneho systému Česko-slovenskej republiky. Toto provizórne postuhorské usporiadanie trvalo len do roku 1920. Vtedy malo byť zákonom o zriadení župných a okresných úradov v republike Československej, prijatým 29. februára 1920, rozdelené územie českých krajín a Slovenska do 21 žúp. Jednou z nich bola aj Zvolenská župa, teraz vymedzená v nových hraniciach ako jedna zo šiestich žúp zriadených na území Slovenska. V porovnaní s historickými (uhorskými) župami bol ich rozsah väčší a preto sa im na Slovensku prezývalo veľžupy. Zvolenská župa bola označená radovou rímskou číslicou XVIII. (formálnym označením župy bolo Župa XVIII). Zákon stanovil vznik župného úradu na čele s županom a župného zastupiteľstva ako samosprávneho zboru. Pri župnom zastupiteľstve mal zriadiť župný výbor, župnú finančnú komisiu a ďalšie komisie. Zvolenská župa mala byť súčasťou nadregionálneho župného zväzu v hraniciach celého Slovenska.[6][7]

Obytné domy projektované architektom Dušanom Jurkovičom pre úradníkov Pohronskej župy.
Jurkovičove domy vo Zvolene. Obytné domy projektované architektom Dušanom Jurkovičom pre úradníkov Pohronskej župy. Dokončené boli v roku 1926.

Nové župné zriadenie čelilo od začiatku silnej kritike a do praxe bolo uvedené až roku 1923 nakoniec len na území Slovenska. Dňa 30. septembra 1923 sa v župe konali voľby do župných zastupiteľstiev.[8] 14. júla 1927 bol prijatý Zákon o organizácii politickej správy, rušiaci župy a zavádzajúci krajinské zriadenie. Zvolenská župa dňa 1. júla 1928 zanikla a jej územie sa stalo súčasťou Slovenskej krajiny.[6][9] Na rozdiel od českých krajín, kde hranice žúp boli zachované aspoň ako vymedzenie volebných krajov pre voľby do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia, boli župy ako správne jednotky na Slovenskú úplne eliminované.[10][11]

Županom Zvolenskej župy bol prv menovaný Juraj Slávik.[13] Funkciu župana Zvolenskej župy vykonával do roku 1925, kedy prevzal post župana pre Košickú župu.[14]

Územné vymedzenie župy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zvolenská župa zahŕňala rozsiahle územia stredného a južného Slovenska, od masívu Nízkych Tatier, cez Banskú Bystricu a Zvolen až na juh k štátnej hranici s Maďarskom.[15] Skladala sa z 13 okresov.[7]

Administratívne členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Pri vzniku mala Zvolenská župa 13 okresov:

  • Brezno nad Hronom
  • Banská Bystrica
  • Zvolen
  • Svätý Kríž nad Hronom
  • Rimavská Sobota
  • Feledince
  • Lučenec
  • Modrý Kameň
  • Krupina
  • Banská Štiavnica
  • Nová Baňa
  • Levice
  • Želiezovce[15]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Nariadenie vlády č. 310/1922 Sb. ktorým sa zavádza župné sriadenie v niektorých častiach uzemia republiky Československej, § 1, [cit. 2020-04-18]. Dostupné online. (po česky)
  2. Zákon č. 125/1927 Sb. o organisaci politické správy, [cit. 2020-04-17]. Dostupné online. (po česky)
  3. Pohronská župa I. - Opis na úrovni archívneho fondu [online]. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, [cit. 2023-04-01]. Dostupné online. Archivované 2023-04-01 z originálu.
  4. TIŠLIAR, Pavol. Okresné zriadenie na Slovensku v rokoch 1918 – 1945. 1. vyd. Krakov : Spolok Slovákov v Poľsku, 2013. Dostupné online. ISBN 978-83-7490-633-3. Archivované 2023-04-01 z originálu.
  5. ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. S. 182.
  6. a b ČERNÁ, Vladimíra. Černá, Vladimíra: Přijetí a realizace župního zákona z roku 1920 [online]. Brno: muni.cz, [cit. 2012-10-16]. Dostupné online. (po česky)
  7. a b Šprocha, Branislav - Tišliar, Pavol: Údaje o prirodzenej meně obyvateľstva Slovenska... [online]. Brno: infostat.sk, [cit. 2012-10-16]. Dostupné online.
  8. Volby na Slovensku. Lidové noviny, 10 1923, roč. 63, čís. 270, s. 1. Dostupné online [cit. 2016-01-25]. ISSN 0862-5921.
  9. kol. aut.: Československé dějiny v datech. Praha : Svoboda, 1987. ISBN 80-7239-178-X. S. 400-401. (po česky)
  10. Vládní návrh, kterým se mění článek I. zákona ze dne 29. února 1920, č. 123 Sb. z. a n. (řád volební do poslanecké sněmovny), dále § 9 zákona ze dne 29. února 1920, č. 124 Sb. z. a n. (zákon o složení a pravomoci senátu), a příloha A k § 2 zákona ze dne 29. února 1920, č. 126 Sb. z. a n. (zákon o zřízení župních a okresních úřadů). [online]. Praha: Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2012-10-16]. Dostupné online. (po česky)
  11. Návrh poslance I. Hrušovského a druhů na změnu zákona ze dne 29. února 1920, čís. 123 Sb. z. a n. (řád volení do poslanecké sněmovny) ve znění novely z 15. října 1925, čís. 205 Sb. z. a n. [online]. Praha: Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2012-10-16]. Dostupné online. (po česky)
  12. Ivan Gall [online]. Slovenské literárne centrum, 2019-03-11, [cit. 2023-04-08]. Dostupné online.
  13. KLÍMA, Stanislav. Osvobozené Slovensko. Praha : Nakladatelství Jan Otto, 1926. Dostupné online. S. 107. Archivované 2023-04-07 z originálu.
  14. PAMATIHODNOSTI.SK. SLÁVIK - NERESNICKÝ, Juraj [online]. pamatihodnosti.sk, [cit. 2023-04-07]. Dostupné online. Archivované 2023-04-14 z originálu.
  15. a b kol. aut.: Dějiny zemí Koruny české II.. Praha : Paseka, 1992. ISBN 80-85192-30-6. S. 170. (po česky)


Súradnice: 48°34′49″S 19°06′29″V / 48,580241°S 19,107971°V / 48.580241; 19.107971