Župa (Česko-Slovensko)

Po vzniku Česko-Slovenska 28. októbra 1918 zostalo uhorské župné usporiadanie na Slovensku zachované, aj keď samotné župné úrady existovali so značne zmenenými právomocami.

Provizórium (1918 – 1922)[upraviť | upraviť zdroj]

Po vzniku Česko-Slovenska župy na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi zostali v nezmenenom tvare a z veľkej časti s nezmenenými hranicami. Výnimku tvorili časti žúp na južnom Slovensku – Rábska, Ostrihomská a Komárňanská – ktoré boli zlúčené do Komárňanskej župy, pretože z veľkej časti ležali v Maďarsku a Užská župa na východe Slovenska, ktorej slovenská časť bola roku 1919, po vytýčení hranice medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou, spojená so Zemplínskou župou (zvyšok Užskej župy sa stal súčasťou Podkarpatskej Rusi). V súvislosti s hraničným sporom s Poľskom došlo roku 1920 aj k menším úpravám hraníc Oravy (väčšina okresu Trstená pripadla Poľsku) a Spiša (západná časť okresu Spišská Stará Ves).

Župné usporiadanie však bolo v novovzniknutom Česko-Slovensku len dočasným riešením. Župy mali značne potlačené samosprávne funkcie a všetka moc bola sústredená do rúk vládou menovaného župana.

Na Slovensku v tomto období existovalo týchto 16 žúp:[upraviť | upraviť zdroj]

Župy podliehali Ministerstvu vnútra ČSR v Prahe. Župan, ako štátny úradník, mal právo rozpustiť obecné orgány a vymenovať nové. Do roku 1923 vykonávali správu na Slovensku aj (slúžnovské) okresy a mestá. Na Slovensku bolo 94 okresov a 4 municipálne (samosprávne) mestá (Banská Štiavnica-Belá, Bratislava, Komárno a Košice) a 30 miest so zriadeným magistrátom. Na čele okresu stál slúžny. Municipálne mestá nepatrili pod správu župy, ale tvorili samosprávne jednotky.

Veľžupy (1923 – 1928)[upraviť | upraviť zdroj]

Rozdelenie územia Slovenska bolo 1. januára 1923 podľa zákona 126/1920 Sb. opäť zreorganizované, pôvodné župy zanikli a vzniklo šesť nových žúp, neoficiálne nazývaných veľžupy (v zátvorke uvedené oficiálne čísla žúp sú preto také „vysoké“, lebo pôvodne boli veľžupy naplánované pre celé územie Česko-Slovenska, ale nakoniec ich v Česku nezaviedli):

Po roku 1923 došlo k poštátneniu samosprávy, župy boli rozdelené na 79 (neskôr 77) okresov. Volená samospráva ostala len v Bratislave a Košiciach, právo veta však mal vládou menovaný notár. Vznikla okresná správa, volené funkcie ako mešťanosta, vrchný notár či sudca prestali existovať. Okresy však mali vlastné rozpočty, zložené z príspevkov od žúp a daní vybratých od občanov. Voči obciam mali okresy hospodársku, pomocnú a poradnú pôsobnosť.

Župné usporiadanie Slovenska bolo definitívne zrušené 1. júla 1928, kedy vstúpilo do platnosti tzv. krajinské zriadenie Česko-Slovenska.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zákon 126/1920 Sb.